Banskoštiavnické nárečie
Banská Štiavnica je banícky región, kde sa v priebehu mnohých rokov ustálili a udomácnili rôzne netypické výrazy, slová a slovné spojenia. Mnohé z nich bežne počujeme na ulici, v obchode, či doma. Mnohé však upadajú do zabudnutia. Zozbierané slová tvoria slovník tohto nárečia. Doplňujúci slovník poskytuje aj publikácia: Nárečie banskoštiavnické (Jozef Vášáry). Radi doplníme nové slová a výrazy a slovník obohatíme. Ak o nejakých zaužívaných slovách viete, budeme radi, ak nám o nich napíšete.
Názov
Význam
cajdákat sa
ponevierať sa
abcúg adv.
takto kričali pri voľbe na niekoho, koho si nepriali mať za vyvoleného
abcúg ( z nem.)
odchod, zrážka
abfal ( z nem.)
odpadok, neupotrebiteľný kúsok
abkeršajn ( z nem.)
abkehren – vyniesť, Schein – list, robotnícka knižka alebo listina na obchod
ablegát ( z lat.)
poslanec do parlamentu
ablézung ( z nem.)
smena baníkov
ablézuvat
vymeniť niekoho v službe, robote
abrechnung ( z nem.)
Die Abrechnung – zúčtovanie, peňažité alebo osobné
abšlág ( z nem.)
miesto, kde sa voda mohla odraziť, keď jej nebolo treba, napr. pri čistení jarkov
abštich ( z nem.)
kus kameňa, ktorý trčal z otvoru (ulmy) po odstrelení
absurdum ( z lat.)
nezmysel, nemožnosť
afektuvat ( z nem.)
vyberať v jedle, roboť sa panským
ajncajguvat ) z nem.)
zahlásiť niekoho vrchnosti, obžalovať
ajnfach ( z nem.)
jednoducho, ale aj vo význame jednoduchý ( nesklonné )
ajnládung ( z nem.)
pozvanie na bál, divadlo a pod.
ajnrichtung ( z nem.)
nábytok
ajnšlogiar ( z nem.)
Einschläger – baník, ktorý narážal vozíky do výťahovej klietky
ajnštrich ( z nem.)
kus dubového dreva, podval, na ktorý bola pribitá koľajnica, takto bol pomenovaný, ak viedol pod vodou
ajntrit ( z nem.)
vstup, vstupné
ajntróg ( z nem.)
miesto, kde sa „ajnštrich“ podval zaťahuje
ajnzac ( z nem.)
čipková vložka do šiat
ajzenšvarc
černidlo na čistenie železného sporáka
ajzlplán ( z nem.)
koľajnicová dráha v bani
akurát
práve, práve naopak. Týmto slovom niečo potvrdzujú alebo vyjadrujú opak.
almázija
niečo, čo bolo dobré, ale veľmi málo
ambo
výhra dvoch čísel v lotérii
anciáša
zakliatie baníkov
ancigel
kus dreva, ktorým podložili roh domu, aby bola širšia strecha
ancúg ( z nem.)
oblek, rovnošata
asentierica
odvod na vojnu
aufkniha
knižka, do ktorej krčmár zapisuje úver
aufštafírung
výbava nevesty
aufštafíruvat
slávnostne sa vyobliekať
aus
von, voľakomu alebo voľačomu je koniec
ausbruch
zemná časť baníkovho pracoviska
auštand
obnos, ktorý dostala vdova prvý raz ako dôchodok
aušus
výbor, spolok pre služby v kostole
aušusník
člen spolku, ktorý nosil biele pančuchy, červené nohavice, biely kabát, zelenú čiapku
badurganí
naštvaný chlapec
badzguvat
cválať, behať ( o zvierati, ale aj o človeku)
bajcangle
obuvnícke kliešte
bajlaufig
asi, okolo, snáď
bakúria
šiator z jedľových haluzí, v ktorom na majálese merali pivo
bakuš
žiak, ktorý na majálese spolužiakom meral pivo
baláchat
štvať, rozprávať nepravdu
balancuvat
získavať rovnováhu
balek
poslucháč prvého ročníka Vysokej baníckej školy
bančiar
podlhovastý košík, v ktorom vynášali rudu z bane
banke
nádobky používané v kúpeľoch na odčerpávanie krvi
bantovat
dotýkať sa, skúmať
basekichle
zvláštne jedlo Hodrušanov
bečeluvat ( z maď.)
ctiť si niekoho (z maď. becsülni)
bedinuvat
pomáhať v domácnosti
beglajtuvat
doprevádzať niekoho na hudobnom nástroji, odprevadiť niekoho
behat s huntom
chodiť s banským vozíkom
belajdiguvat
narobiť starosti, namáhať sa
bergbanda
banícka trubačská banda – bola v Štiavnici, Hodruši, vo Vyhniach a na Piargu
bergšulist
žiak baníckej školy
betét ( z maď.)
čipková vložka šiat
bilduvat sa
spoločensky sa vzdelávať
bilétna
vstupenka, lístok
birgmajster
z nem. Bügrermeister – prvý predstavený mesta, primátor
bírškandál
pitie piva o závod, podľa predpisov a zvyku akademikov
blicantuvat
veľmi silne horieť
blnkatuvat
veľmi silne horieť
bolvan
silný, tučný človek
bopna
zlatý odznak na čiapku
bortna
šnúra na odpaľovanie náloží
bórungár
haviar, ktorý pracuje pri vŕtacom stroji
brackie
preddavok peňazí pre 6 až 8 baníkov
bractvo
ustanovizeň ako nemocenská, z platu baníka sťahovali 3% na starobné a 3% na nemocenské poistenie. Pri práceneschopnosti alebo po 40 rokoch práce dostal baník penziu.
brandzólna
spodná časť obuvi, podrážka
bremzgoleso
koleso, na ktoré sa natáčal povraz, pritlačením dreva a odrazením vody sa brzdilo
bremziar
robotník pri bremzgolese
briftróger
poštár - z nem. Briefträger
brifung
skúška ( aj prífung)
brótvan
podlhovastá nádoba z hliny na pečenie mäsa
brúderláda
z nem. Bruderlade – úrad, ktorý disponoval uloženými peniazmi baníkov, aby im v prípade práceneschopnosti mohla byť poskytnutá podpora – provízia
brúsit
ponevierať sa bez cieľa
buchhalter
účtovník - z nem. Buchhalter
buchhaltiarna
učtáreň – z nem. Buchhalterei
bujdošit
tárať sa bez roboty
burg
z nem. Burg – zámok, zo žartu tak volajú malý, na kopci postavený dom
burš
z nem. Bursch – mládenec, starší akademik, vysokoškolák
buršenšaft
z nem. Burschenschaft – spoločnosť vysokoškolákov z druhého ročníka vysokej baníckej školy
buršla
banský osobný vozík pre dve osoby
cach
časť starodávnej opustenej bane
čachri-machry
robiť veci hraničiace s nesvedomitosťou
cachuvat
prečítať menoslov baníkov a zaznačiť fárajúcim šichtu
cajchnuvat
z nem. zeichen – kresliť
cajdák
človek, ktorý sa túla bez práce, opustený človek
čakar
z maď. csokor – kytica
cangat sa
ťažko, pomaly ísť
čavarguvat
z maď. csavarogni – túlať sa
céger
zo slamy zhotovený farebný ručný košík
čelat
tvorili ju najmladší baníci, ich predstavený bol rezbár
chemiker
žiak chemickej školy
cimbal
doska v stupách, pomocou nej sa rozdeľovala voda
cimrman
z nem. Zimmermann – tesár
cimruvat
zabezpečovať boky bane
čipčirip
hračka z orechovej škrupiny
čmuridlo
nešikovné dievča
coky
to si vyprosím, to mi je nedôstojné
congat sa
pomaly, ťažko ísť
cúg
z nem. der Zug – vlak, prievan, ťah (pri pití), látka na topánky
cugehér
k tomu patriaci, drobnosti patriace k tovaru, z ktorého má byť ušitý kabát alebo topánky
cugemér
drobnosti z tovaru
cukuvat
dávať signál zvláštnym zariadením
cupcál
banské signálne zariadenie
čupčí mu
niečo vykonal a bojí sa trestu, tŕpne
cupringer
obstarávateľ služobného miesta, sprostredkovateľ, obyčajne žena – cupringerka alebo cuplingerka
cupštanga
časť signálneho zariadenia v bani
cušláge
prirážky k mestským daniam
cušpajz, ( aj čušpajz)
prívarok
čuštom, čuštomki
nie naozaj, akože
cvange
drevá – štyri kusy spojené na spôsob rámu
cvičok
malý klin do poriska sekery
cvikuvat
natiahnuť topánky na kopyto, užívali aj vo význame privábiť chlapca
cvol
z nem. Zoll – palec , dĺžková miera
cvrčok
kúsok dynamitu, vložený do prerezanej zápalnej šnúry, aby sa istejšie zapálila
dach
z nem. das Dach – strecha
dachovna
zariadenie pokrývača, na ktorom je uložený šindeľ
damlík
časť zariadenia v stupách na drvenie rudy
dekna
z nem. die Decke – deka
denskí
človek, ktorý pracoval mimo bane
dešperátni
zúfalý, ale aj nie v poriadku, neporiadny
ding
práca na úkol, ale aj mzda, plat
dingovuo
po výplate sa pilo dingovuo
diškurc
príjemný rozhovor, aj dvorenie
dofeládzgat
doniesť niečo ťažké
dofiardit
dobehnúť znenazdania
doštverat, doštverigat
ťažko dôjsť
duluvat
hľadať niečo, prehadzovať
durchšlágovuo
sa pilo, keď sa spojili – prebili dve bane
durchšnit
naskrze, celkom
duršlágovuo
pri spojení baní: pitie
džindžavina
nechutná polievka
ejntróg
diera do boku štôlne
ekcesi
zbytočné výdavky, zbytočné pohyby
ekskuzuvat sa
ospravedlňovať sa, vyhovárať sa
ekšplicíruvat
vysvetľovať
ekstra
osobitne, zvláštny
endlizuvat
zošiť látku, všiť niečo
fafringa
železný krúžok na čap
fajchtuvat
nakropiť látku
fajn
dobre, aj vo význame prekvapenia
fajní
jemný, vo význame výsmechu zlý
falc
doska, na kraji šikmo zakresaná
falcouka
sekerka na zakresávanie
falšichta
časť pracovnej doby, ktorú baníkovi pre nejaký priestupok neuznali
farachtuvat
preberať v jedle, pohŕdať niekým, niečím
farta
zvolanie na statok, aby odstúpil
fártatuvat
pre niečo ísť späť, ponáhľať sa
fasung
baníci voľakedy dostávali žito na múku
fatálne
veľmi, hrozne, nešťastne
fauzne
výhovorky, robiť sa múdry, tváriť sa pansky
feksieruvat
trápiť, prenasledovať
felmentuvat
z maď. felmenteni – oslobodiť
feraris hiart
zariadenie, ktoré tiskalo kal, ale späť ho stláčal dubový kus, preto sa stále chvelo
ferhel
vziať do práce, do reči f
feršist, feršis
na koho povedali feršist, s tým sa prestali stýkať
fetmajster
z nem. Der Viertelmeister – komisár, správca niektorej bane
filfas
korýtku podobná nádoba upletená z dubových strúhancov
filhort
miesto v bani, kde sa vozíky narážajú do výťahu
flangošit
behať zbytočne hore-dolu
flúdor
z dosák zbytý žľab, obyčajne na takom mieste, kde sa nemohol vykopať jarok
fokoš
banícka palica s ozdobným držadlom
forgelefna
nadávka pre lenivú ženu
fufurduvat
protirečiť, odvrávať
funcka
banský olejový kahan
garnierike
ozdoba na šatách
gene
ruda, ktorá obsahuje zlato alebo striebro, ale v menšom počte ako jarc
glajzniar
robotník, ktorý oddeľuje gene od piargou ( skál)
gluoba
jednoduchý škripec
gracfiliar
funkcia baníka
graizna
skala s kryštáľmi
gruntbuch
pozemková kniha
gverský
prislúchajúci k súkromnej spoločnosti, baník, ktorý pracoval na privátnej bani
haftík
rukoviatka batoha patril ženám okrem pláce aj pohár vína
hajtraigniarka
z nem. Heu – seno a tragen – nosiť takto volali ženy, ktoré boli najímané na nesenie sena, za donesenie každého batoha patril ženám okrem pláce aj pohár vína
halabuch
táraj, človek, čo tára do vetra
hampurka
malý kahanček, nádobka na olej
harmatanec
dohováranie, robenie poriadku
hašpla
štvoruhlý klinec, dlhý cca 8 – 20 cm, so zahnutou hlavou alebo aj výťah z nie veľmi hlbokej bane
hekluvat
štrikovať, pliesť
heknódla
ihla na pletenie
helpank
vstup do podkrovia
hexenšús
seknutie v krížoch
hiart
miesto v stupách, kde sa usadzovala ruda
hipš
pekný, strojný, urastený
hokerlík
stolička bez operadla
huntštosiar
funkcia baníka
ibernémerka
žena v továrni, ktorá kontroluje kvalitu
ibuvat
z nem. üben – cvičiť
jarc
ruda obsahujúca zlato alebo striebro vo väčšom počte
jaro
ruda obsahujúca drahé kovy
kadrop
z fran. Garderobe – šatňa
kalamajka
trma-vrma, pôvodne tanec
kapnuvat
opraviť obuv – podrážku
katolomec
mocný chlap, chvastajúci sa silou
kazár
poriadok, disciplína
kergnút
podať sa, potisnúť
kiepat
niekam sa nasilu tlačiť
kiša
na 3 – 4 m dlhom drúku pribitá krížom 5 cm široká doštička, ňou urovnávali rudu
kliesnica
strom bez haluzí na chytanie vtákov
klisnica
strom, ktorému obťali haluze a nechali len zopár malých, na ňom chytali vtákov
komočuhe
z nem. die Komotschuhe – veľké, voľné topánky
labét
v nešťastí, bez pomoci
láf
chodník, ktorým chodia baníci v bani, aj miesto, kde pracujú
lagvica
nádoba, v ktorej posielali baníkom vodu do bane
lajchtiar
svietnik, hlúpy človek
letna
vápenná hlina, ňou vybíjali jarky alebo časti stúp, aby nepretekala voda
lilgna
kvet (žltý narcis)
majalóna
hanlivé pomenovanie ženy
mantraga
nemotorný člověk
mašamvodka
žena, ktorá robila pre ženy pokrývky hlavy
mešternica
veľká krížna hrada
mikanvo
mikanvo pili šlamjari, keď vykonali kus práce
modliak
z dreva vystrúhaný kľačiaci valach
muf
ochrana na ruky v zime
nesnádke
ťažkosti, nezrovnalosti
nudrplét
doska na vaľkanie
obchenduvat
okolo niečoho chodiť, byť zvedavý
onštald
miesto, kde haviar dostal zadelenie do práce
ošliador
kus kože, ktorý si baník uväzoval na zadnú časť tela a pomocou neho sa mohol šúchať do bane, alebo slúžil aj ako chránič voči chladu zo zeme, na ktorej baník sedel
págle
na šnúročke nasekané, opekancom podobné cesto, na jednej strane nafarbené na červeno
pakšámetne
nepotrebné veci
parapétna
parapetná doska
pauštik
podhrdlina, lalok
pergricht
z nem. Berggericht – súd baníkov
pergrót
z nem. Berggraf – banský gróf
permon, permoník
banský škriatok
perpazuch
držať sa pod pazuchami
perpendikel
kyvadlo na hodinách
rádlik
koliesko s držadlom na krájanie cesta, radielko
rašmať sa
robiť niečo dlho
retetíruvat
cúvnuť, ustúpiť ( aj v slovnej hádke )
riadovuo
peňažná záloha baníkov na náradie, nástroje ( riad )
ridikul
kabelka, dámska taška
robí na graci
robí v bani tam, kde sa plní ruda do vozíkov
robí na šturci
robí v bani tam, kde sa váľa
rondoške
domáci koberec z handár
rozvajtuvat
rozšíriť, zväčšiť
sadalnica
kára, na debna od dynamitu sa pripevnili 4 kolieska a vozili sa v nej deti
šaduvat
z nem. scheiden – deliť, drviť rudu a oddeliť ju od kameňa
šašieruvat ( od šašo )
šuchom tancovať, ako valčík
sekvestruvat
zabaviť niečo, zhabať
sentencia
myšlienka, názor o niekom
škarnicla
papierový sáčok
smida
klobúk podobný napoleonskému, nosil ho najstarší člen pohrebného spolku
šraubštok
zverák na stole
štauplódna
doska, ktorá prekrýva spodné prečnievajúce časti strechy
štriknódla
ihlica na štrikovanie
štrumpadla
guma na pančuchy
šuplótkasna
skriňa so šuplíkmi
táb
bezcenný kameň, vyvážali ho na hálne
ťapa
hanlivé meno pre ženu
tarvasiť
hovoriť do vetra
tiator, aj diator
z nem. der Theater – divadlo
tíkovití
hlavatý, nepoddajný
tratileto
nemotorný človek
trcinódla
hanlivé meno pre ženu
umámení
túžiť za niekým, roztúžený
variačik
malý hrniec na varenie
verestuvat
dávať pozor na dieťa
vigzlaivant
obrus z umelej hmoty
zicherhajcka
zatvárací špendlík
žuhrit sa
škriepiť sa, vadiť sa
zvara
polievka varená so zátrepkou