Banskoštiavnické nárečie
Banskoštiavnické nárečie

Banskoštiavnické nárečie

Banská Štiavnica je banícky región, kde sa v priebehu mnohých rokov ustálili a udomácnili rôzne netypické výrazy, slová a slovné spojenia. Mnohé z nich bežne počujeme na ulici, v obchode, či doma. Mnohé však upadajú do zabudnutia. Zozbierané slová tvoria slovník tohto nárečia. Doplňujúci slovník poskytuje aj publikácia: Nárečie banskoštiavnické (Jozef Vášáry). Radi doplníme nové slová a výrazy a slovník obohatíme. Ak o nejakých zaužívaných slovách viete, budeme radi, ak nám o nich napíšete.

 

Názov
Význam
 
 
cajdákat sa
ponevierať sa

abcúg adv.
takto kričali pri voľbe na niekoho, koho si nepriali mať za vyvoleného

abcúg ( z nem.)
odchod, zrážka

abfal ( z nem.)
odpadok, neupotrebiteľný kúsok

abkeršajn ( z nem.)
abkehren – vyniesť, Schein – list, robotnícka knižka alebo listina na obchod

ablegát ( z lat.)
poslanec do parlamentu

ablézung ( z nem.)
smena baníkov

ablézuvat
vymeniť niekoho v službe, robote

abrechnung ( z nem.)
Die Abrechnung – zúčtovanie, peňažité alebo osobné

abšlág ( z nem.)
miesto, kde sa voda mohla odraziť, keď jej nebolo treba, napr. pri čistení jarkov

abštich ( z nem.)
kus kameňa, ktorý trčal z otvoru (ulmy) po odstrelení

absurdum ( z lat.)
nezmysel, nemožnosť

afektuvat ( z nem.)
vyberať v jedle, roboť sa panským

ajncajguvat ) z nem.)
zahlásiť niekoho vrchnosti, obžalovať

ajnfach ( z nem.)
jednoducho, ale aj vo význame jednoduchý ( nesklonné )

ajnládung ( z nem.)
pozvanie na bál, divadlo a pod.

ajnrichtung ( z nem.)
nábytok

ajnšlogiar ( z nem.)
Einschläger – baník, ktorý narážal vozíky do výťahovej klietky

ajnštrich ( z nem.)
kus dubového dreva, podval, na ktorý bola pribitá koľajnica, takto bol pomenovaný, ak viedol pod vodou

ajntrit ( z nem.)
vstup, vstupné

ajntróg ( z nem.)
miesto, kde sa „ajnštrich“ podval zaťahuje

ajnzac ( z nem.)
čipková vložka do šiat

ajzenšvarc
černidlo na čistenie železného sporáka

ajzlplán ( z nem.)
koľajnicová dráha v bani

akademiker
vysokoškolák

akurát
práve, práve naopak. Týmto slovom niečo potvrdzujú alebo vyjadrujú opak.

almázija
niečo, čo bolo dobré, ale veľmi málo

ambo
výhra dvoch čísel v lotérii

ambrél
dáždnik

amt
úrad

anciáša
zakliatie baníkov

ancigel
kus dreva, ktorým podložili roh domu, aby bola širšia strecha

ancúg ( z nem.)
oblek, rovnošata

apatieka
lekáreň

asentierica
odvod na vojnu

aufkniha
knižka, do ktorej krčmár zapisuje úver

aufštafírung
výbava nevesty

aufštafíruvat
slávnostne sa vyobliekať

aus
von, voľakomu alebo voľačomu je koniec

ausbruch
zemná časť baníkovho pracoviska

auštand
obnos, ktorý dostala vdova prvý raz ako dôchodok

aušus
výbor, spolok pre služby v kostole

aušusník
člen spolku, ktorý nosil biele pančuchy, červené nohavice, biely kabát, zelenú čiapku

auszicht
dozor, dozorca

auzéher
dozorca

auzlág
výklad

bachtár
strážnik

badurganí
naštvaný chlapec

badzguvat
cválať, behať ( o zvierati, ale aj o človeku)

bagáž
zberba

bajc
od oka

bajcangle
obuvnícke kliešte

bajlág
príloha k jedlu

bajlaufig
asi, okolo, snáď

bakula
palica

bakúria
šiator z jedľových haluzí, v ktorom na majálese merali pivo

bakuš
žiak, ktorý na majálese spolužiakom meral pivo

baláchat
štvať, rozprávať nepravdu

balanc
rovnováha

balancuvat
získavať rovnováhu

balbier
holič

balek
poslucháč prvého ročníka Vysokej baníckej školy

balvan
tučný človek

bampel
žalúdok

bán
mladá hora

bančiar
podlhovastý košík, v ktorom vynášali rudu z bane

bandúr
srdcová hlísta

banke
nádobky používané v kúpeľoch na odčerpávanie krvi

bantovat
dotýkať sa, skúmať

bartichlík
podbradník

basekichle
zvláštne jedlo Hodrušanov

bau
stavenisko

bauholc
drevo na stavbu

baumajster
staviteľ

beamter
úradník

bečeluvat ( z maď.)
ctiť si niekoho (z maď. becsülni)

bedinuvat
pomáhať v domácnosti

befél
rozkaz

beglajtuvat
doprevádzať niekoho na hudobnom nástroji, odprevadiť niekoho

behat s huntom
chodiť s banským vozíkom

belajdiguvat
narobiť starosti, namáhať sa

bergbanda
banícka trubačská banda – bola v Štiavnici, Hodruši, vo Vyhniach a na Piargu

bergšúca
banícka škola

bergšúla
banícka škola

bergšulist
žiak baníckej školy

bešteluvat
objednať

betét ( z maď.)
čipková vložka šiat

bigat
strkať sa

bilduvat sa
spoločensky sa vzdelávať

bilétna
vstupenka, lístok

birgmajster
z nem. Bügrermeister – prvý predstavený mesta, primátor

bírškandál
pitie piva o závod, podľa predpisov a zvyku akademikov

blicantuvat
veľmi silne horieť

blint
od oka

blisnút
hodiť sa

blnkatuvat
veľmi silne horieť

bolvan
silný, tučný človek

bopna
zlatý odznak na čiapku

bortna
šnúra na odpaľovanie náloží

bórungár
haviar, ktorý pracuje pri vŕtacom stroji

brackie
preddavok peňazí pre 6 až 8 baníkov

bractvo
ustanovizeň ako nemocenská, z platu baníka sťahovali 3% na starobné a 3% na nemocenské poistenie. Pri práceneschopnosti alebo po 40 rokoch práce dostal baník penziu.

brandzólna
spodná časť obuvi, podrážka

brazulétna
náramok

bremzgoleso
koleso, na ktoré sa natáčal povraz, pritlačením dreva a odrazením vody sa brzdilo

bremziar
robotník pri bremzgolese

bremzuvať
brzdiť

briftróger
poštár - z nem. Briefträger

brifung
skúška ( aj prífung)

brífuvaní
skúšaný

brke
peniaze

brótvan
podlhovastá nádoba z hliny na pečenie mäsa

brúderláda
z nem. Bruderlade – úrad, ktorý disponoval uloženými peniazmi baníkov, aby im v prípade práceneschopnosti mohla byť poskytnutá podpora – provízia

brúsit
ponevierať sa bez cieľa

brusle
korčule

brustuvat
zastaviť vodu

buchhalter
účtovník - z nem. Buchhalter

buchhaltiarna
učtáreň – z nem. Buchhalterei

budár
hodiny, budík

budilár
peňaženka

bujdošit
tárať sa bez roboty

bukréta
kytica

bukrétna
kytica

burg
z nem. Burg – zámok, zo žartu tak volajú malý, na kopci postavený dom

burš
z nem. Bursch – mládenec, starší akademik, vysokoškolák

buršenšaft
z nem. Burschenschaft – spoločnosť vysokoškolákov z druhého ročníka vysokej baníckej školy

buršla
banský osobný vozík pre dve osoby

cach
časť starodávnej opustenej bane

čachri-machry
robiť veci hraničiace s nesvedomitosťou

čachruvat
vymieňať

cachuvat
prečítať menoslov baníkov a zaznačiť fárajúcim šichtu

cajchnuvat
z nem. zeichen – kresliť

cajdák
človek, ktorý sa túla bez práce, opustený človek

cajgnis
vysvedčenie

čakar
z maď. csokor – kytica

cangat sa
ťažko, pomaly ísť

čaračina
raždie

čavarguvat
z maď. csavarogni – túlať sa

céger
zo slamy zhotovený farebný ručný košík

čelat
tvorili ju najmladší baníci, ich predstavený bol rezbár

chachúrit
balamutiť

chemiker
žiak chemickej školy

cibébne
hrozienka

ciferblatna
ciferník

cifršage
ozdoby

cimbal
doska v stupách, pomocou nej sa rozdeľovala voda

cimét
korenie

cimrman
z nem. Zimmermann – tesár

cimrouka
podpera v bani

cimruvat
zabezpečovať boky bane

cindra
rozbuška

cinkvais
biela farba

čipčirip
hračka z orechovej škrupiny

čmuridlo
nešikovné dievča

čochrit sa
škrabať sa

čokor
kytica

coky
to si vyprosím, to mi je nedôstojné

colštok
skladací meter

combálat
hojdať

congat sa
pomaly, ťažko ísť

corgon
vyrastený mladík

cu špót
byť nezdvorilý

cufíl
veľa, príliš

cúg
z nem. der Zug – vlak, prievan, ťah (pri pití), látka na topánky

cugehér
k tomu patriaci, drobnosti patriace k tovaru, z ktorého má byť ušitý kabát alebo topánky

cugemér
drobnosti z tovaru

cúgoví
spravený z cúgu

cugrunt
navnivoč

cukrkandel
žltý cukor

cukuvat
dávať signál zvláštnym zariadením

cupcál
banské signálne zariadenie

čupčí
ticho sedí

čupčí mu
niečo vykonal a bojí sa trestu, tŕpne

čuprinda
časť vlasov

cupringer
obstarávateľ služobného miesta, sprostredkovateľ, obyčajne žena – cupringerka alebo cuplingerka

cupštanga
časť signálneho zariadenia v bani

curhnúť
ísť späť

curknút
ísť späť, cúvať

cušláge
prirážky k mestským daniam

čušpajz
prívarok

cušpajz, ( aj čušpajz)
prívarok

cušpót
nezdvorilosť

čuštom, čuštomki
nie naozaj, akože

cvange
drevá – štyri kusy spojené na spôsob rámu

cvičok
malý klin do poriska sekery

cvikuvat
natiahnuť topánky na kopyto, užívali aj vo význame privábiť chlapca

cvol
z nem. Zoll – palec , dĺžková miera

cvrčok
kúsok dynamitu, vložený do prerezanej zápalnej šnúry, aby sa istejšie zapálila

dach
z nem. das Dach – strecha

dachovna
zariadenie pokrývača, na ktorom je uložený šindeľ

damlík
časť zariadenia v stupách na drvenie rudy

darobeša
lenivé dievča

dekel
vrchnák

dekna
z nem. die Decke – deka

denskí
človek, ktorý pracoval mimo bane

dešperátni
zúfalý, ale aj nie v poriadku, neporiadny

ding
práca na úkol, ale aj mzda, plat

dingovuo
po výplate sa pilo dingovuo

dinguvat
pracovať

dinstuvat
smažiť

diškurc
príjemný rozhovor, aj dvorenie

diškurovať
zhovárať sa

diván
pohovka

dofeládzgat
doniesť niečo ťažké

dofiardit
dobehnúť znenazdania

domepetit
doniesť

došafuvat
zaopatriť

doštverat, doštverigat
ťažko dôjsť

drat
biť

drotuár
dláždený chodník

druk
strach, ale aj tlak

dudel
cumeľ

duluvat
hľadať niečo, prehadzovať

durchšlágovuo
sa pilo, keď sa spojili – prebili dve bane

durchšnit
naskrze, celkom

duršlág
priekopník

duršlágovuo
pri spojení baní: pitie

dúvera
dôvera

dúverní
dôverný

džindžavina
nechutná polievka

echcajg
príbor

echt
pravý

egzámen
výročná skúška

ejntróg
diera do boku štôlne

ekcesi
zbytočné výdavky, zbytočné pohyby

ekskuzuvat sa
ospravedlňovať sa, vyhovárať sa

ekšplicíruvat
vysvetľovať

ekstra
osobitne, zvláštny

endlizuvat
zošiť látku, všiť niečo

ére
autorita, česť

eróberung
výbava nevesty

fachman
obchodník

faciger
nosič fakle

fafringa
železný krúžok na čap

fafurduvat
protirečiť

fagačit
nivočiť

fajchtuvat
nakropiť látku

fajerman
požiarnik

fajn
dobre, aj vo význame prekvapenia

fajní
jemný, vo význame výsmechu zlý

fajront
voľno

faklcúg
fakľový sprievod

faksne
robiť prieky

fal
spád

falant
kus

falc
doska, na kraji šikmo zakresaná

falcouka
sekerka na zakresávanie

falcuvat
zakresať

faldna
záhyb

falšichta
časť pracovnej doby, ktorú baníkovi pre nejaký priestupok neuznali

fantazieruvat
blúzniť

farachtuvat
preberať v jedle, pohŕdať niekým, niečím

fárta
rebrík

farta
zvolanie na statok, aby odstúpil

fártatuvat
pre niečo ísť späť, ponáhľať sa

farto
zvolanie na statok

fasung
baníci voľakedy dostávali žito na múku

fasuvat
niečo obdržať

fatálne
veľmi, hrozne, nešťastne

fatinkuvat
líškať sa

fauzne
výhovorky, robiť sa múdry, tváriť sa pansky

feksieruvat
trápiť, prenasledovať

felat
niesť niečo ťažké

felmentuvat
z maď. felmenteni – oslobodiť

feluvat
štvrtiť mäso

fenduvat
tlačiť, hamovať

ferajn
pohrebný spolok

feraris hiart
zariadenie, ktoré tiskalo kal, ale späť ho stláčal dubový kus, preto sa stále chvelo

ferhel
vziať do práce, do reči f

ferpan
navnivoč

feršist, feršis
na koho povedali feršist, s tým sa prestali stýkať

fetmajster
z nem. Der Viertelmeister – komisár, správca niektorej bane

filfas
korýtku podobná nádoba upletená z dubových strúhancov

filfunk
rybia masť, olej

filhort
miesto v bani, kde sa vozíky narážajú do výťahu

firhang
záclona, záves

firnajs
riedidlo

firštok
zárubňa dverí

fištrón
rozum

fizolňa
fazuľa

flajsom
náročky

flangošit
behať zbytočne hore-dolu

flinta
puška

flúdor
z dosák zbytý žľab, obyčajne na takom mieste, kde sa nemohol vykopať jarok

fokoš
banícka palica s ozdobným držadlom

forgelefna
nadávka pre lenivú ženu

forhaus
predsieň

frišný
čerstvý

fruštik
raňajky

fufurduvat
protirečiť, odvrávať

funcka
banský olejový kahan

furtom
stále

fusakla
ponožka

futrál
ochranný obal

galander
zábradlie

galupom
rýchlo utekať

gang
chodba

garnierike
ozdoba na šatách

gene
ruda, ktorá obsahuje zlato alebo striebro, ale v menšom počte ako jarc

gips
sadra

glajcha
ukončenie stavby

glajzna
koľajnica

glajzniar
robotník, ktorý oddeľuje gene od piargou ( skál)

gluoba
jednoduchý škripec

gór
najmä

gracfiliar
funkcia baníka

graizna
skala s kryštáľmi

grajzna
skaly

gráž
kruh, koleso

grís
krupica

grumrekl
haviarsky kabát

gruntbuch
pozemková kniha

gustiózny
lahodný oku

gvald
veľa

gverský
prislúchajúci k súkromnej spoločnosti, baník, ktorý pracoval na privátnej bani

gvint
závit

háby
šaty

haftík
rukoviatka batoha patril ženám okrem pláce aj pohár vína

hajtraigniarka
z nem. Heu – seno a tragen – nosiť takto volali ženy, ktoré boli najímané na nesenie sena, za donesenie každého batoha patril ženám okrem pláce aj pohár vína

haksne
krivé nohy

halabuch
táraj, človek, čo tára do vetra

hamovat
spomaliť, brzdiť

hampurka
malý kahanček, nádobka na olej

hámrik
kladivo

handfajzel
malá piecka

hantúch
uterák

harmatanec
dohováranie, robenie poriadku

harnódla
do vlasov

hašpla
štvoruhlý klinec, dlhý cca 8 – 20 cm, so zahnutou hlavou alebo aj výťah z nie veľmi hlbokej bane

haspra
závora

hatižák
plecniak

hegat
drgať

hekluvat
štrikovať, pliesť

heknódla
ihla na pletenie

helpank
vstup do podkrovia

herskí
pekne urastený

hexenšús
seknutie v krížoch

hiart
miesto v stupách, kde sa usadzovala ruda

hinerauch
kurie oko

hipš
pekný, strojný, urastený

hokerlík
stolička bez operadla

holander
okrasný ker

hozuntrógle
traky

hunt
banský vozík

huntštosiar
funkcia baníka

iberašuvat
prekvapiť

ibernémerka
žena v továrni, ktorá kontroluje kvalitu

ibung
úloha

ibuvat
z nem. üben – cvičiť

inštrment
nástroj

interes
úrok

intrádo
hudobný úvod

írek
naskrze

jachat
ponáhľať sa

jarc
ruda obsahujúca zlato alebo striebro vo väčšom počte

jaro
ruda obsahujúca drahé kovy

jauzna
desiata

kacírštajn
klystír

kadrop
z fran. Garderobe – šatňa

kajch
kašeľ

kalamajka
trma-vrma, pôvodne tanec

kaldach
buchnát

kalfas
nádoba na maltu

kalpach
buchnát

kanapej
pohovka

kantom
na hrane

kapišón
klobúk

kapnuvat
opraviť obuv – podrážku

karmažín
červená farba

kasňa
skriňa

katolomec
mocný chlap, chvastajúci sa silou

kazár
poriadok, disciplína

kergnút
podať sa, potisnúť

kiepat
niekam sa nasilu tlačiť

kiša
na 3 – 4 m dlhom drúku pribitá krížom 5 cm široká doštička, ňou urovnávali rudu

kliesnica
strom bez haluzí na chytanie vtákov

klinkáč
malé kladivko

klisnica
strom, ktorému obťali haluze a nechali len zopár malých, na ňom chytali vtákov

klôchnit
variť

koch
nákyp

kochniar
kominár

komočuhe
z nem. die Komotschuhe – veľké, voľné topánky

konzum
obchod

koperda
obálka na list

krampel
krompáč

krapeň
pampúch

krenkuvat
trápiť

krepdešín
látka

krochmel
škrob

kugluf
bábovka

kvicht
závažie

kýbel
vedro

kysňa
skriňa, debna

kytla
sukňa

labét
v nešťastí, bez pomoci

láf
chodník, ktorým chodia baníci v bani, aj miesto, kde pracujú

lagvica
nádoba, v ktorej posielali baníkom vodu do bane

lajblík
kabátik ku kroju

lajbštúr
klystír

lajchtiar
svietnik, hlúpy človek

lajsna
doska na posteli

lapen
bitka, zaucho

lašuvat
hľadať

letna
vápenná hlina, ňou vybíjali jarky alebo časti stúp, aby nepretekala voda

libling
miláčik

lilgna
kvet (žltý narcis)

lôchat
veľa piť

lofnút
sadnúť si

lôn
plat

luft
vzduch

majalóna
hanlivé pomenovanie ženy

mantraga
nemotorný člověk

marhat
troviť peniaze

mašamvodka
žena, ktorá robila pre ženy pokrývky hlavy

merkuvat
dávať pozor

mešternica
veľká krížna hrada

mikanvo
mikanvo pili šlamjari, keď vykonali kus práce

modliak
z dreva vystrúhaný kľačiaci valach

muf
ochrana na ruky v zime

mustra
model

nachtkoslík
nočný stolík

najgírik
naschvál

nemelčica
zvada, bitka

nemlich
taký istý

néna
tehla

nerviózni
nervózny

nesnádke
ťažkosti, nezrovnalosti

nokerle
jedlo

nudlfanc
jedlo

nudrplét
doska na vaľkanie

obchenduvat
okolo niečoho chodiť, byť zvedavý

odŕhat
silno kašľať

ogŕnat sa
vzpierať sa

onštald
miesto, kde haviar dostal zadelenie do práce

opsac
podpätok

opštaldit
okrášliť

oringle
náušnice

ošliador
kus kože, ktorý si baník uväzoval na zadnú časť tela a pomocou neho sa mohol šúchať do bane, alebo slúžil aj ako chránič voči chladu zo zeme, na ktorej baník sedel

páč sem
pozri sem

pacheráj
koláč

padláš
podkrovie

págle
na šnúročke nasekané, opekancom podobné cesto, na jednej strane nafarbené na červeno

pajta
stodola

pajtluvat
štekliť

pakšámetne
nepotrebné veci

parapétna
parapetná doska

partecétla
oznam o úmrtí

pasírovat
pretláčať

pauštik
podhrdlina, lalok

penzel
štetec

pepina
meno pre ženu

pergricht
z nem. Berggericht – súd baníkov

pergrót
z nem. Berggraf – banský gróf

permon, permoník
banský škriatok

perpazuch
držať sa pod pazuchami

perpendikel
kyvadlo na hodinách

piargy
bezcenná ruda

piglajs
žehlička

piksla
skrinka

pincál
povraz

pinga
jama po dolovaní

pintna
opasok

pišinger
koláč

pokoný
posledný

portviš
zmeták

prauchovat
potrebovať

prézle
strúhanka

prust
hrádza

puchajzna
piecka

puchuvanec
kameň, skala

punktum
presne

púr
fúrik

rádlik
koliesko s držadlom na krájanie cesta, radielko

rajčula
stodola

rajskoch
ryžový nákyp

rašmať sa
robiť niečo dlho

reskíruvat
riskovať

reta
pomoc

retetíruvat
cúvnuť, ustúpiť ( aj v slovnej hádke )

riadovuo
peňažná záloha baníkov na náradie, nástroje ( riad )

ribajzna
strúhadlo

ricky
dozadu

ridikul
kabelka, dámska taška

rieštanga
nástroj v bani

rígluvat
zaprieť dvere

ringršpír
kolotoč

rís
čiastka z roboty

robí na graci
robí v bani tam, kde sa plní ruda do vozíkov

robí na šturci
robí v bani tam, kde sa váľa

rondoške
domáci koberec z handár

rozvajtuvat
rozšíriť, zväčšiť

šachtág
banícka oslava

šacuvat
hodnotiť

sadalnica
kára, na debna od dynamitu sa pripevnili 4 kolieska a vozili sa v nej deti

šaduvat
z nem. scheiden – deliť, drviť rudu a oddeliť ju od kameňa

šanuvat
šetriť

sapón
mydlo

šašieruvat ( od šašo )
šuchom tancovať, ako valčík

šaufla
lopata na smeti

sekvestruvat
zabaviť niečo, zhabať

sentencia
myšlienka, názor o niekom

šerbel
nočník

šifonér
pohovka

šína
koľajnica

šircál
zástera

šivačka
ihla

škarnicla
papierový sáčok

škripta
zošit

šláfrok
sukňa

smida
klobúk podobný napoleonskému, nosil ho najstarší člen pohrebného spolku

šnajchluvat
zaliečať sa

šnicel
rezeň

šnuptichel
vreckovka

špacír
prechádzka

špajza
komora

špitál
nemocnica

špogét
špagát

šporhelt
sporák

šporkasa
sporiteľňa

šraubcímer
skrutkovač

šraubštok
zverák na stole

šriegom
bokom

štabarc
rozruch, krik

štachel
hrot na palicu

štajfák
klobúk

štamperík
pohárik

štauplódna
doska, ktorá prekrýva spodné prečnievajúce časti strechy

štiap
rúčka do metly

štiarc
jedlo

štokovec
poschodový dom

štoprcígel
na štople

štósmóbel
hoblík

štrajchle
zápalky

štrichom
za rána

štriknódla
ihlica na štrikovanie

štrikuvat
štrikovať

štros
v bani

štrumpadla
guma na pančuchy

štvos
kopa dreva

šundruvat
šúchať

šupétla
zásuvka

šuplótkasna
skriňa so šuplíkmi

šuster
obuvník

táb
bezcenný kameň, vyvážali ho na hálne

tajch
jazero

tambor
bubeník

ťapa
hanlivé meno pre ženu

tarvasiť
hovoriť do vetra

tégel
pohár

telikvo
tak veľa

tepich
koberec

tiator, aj diator
z nem. der Theater – divadlo

tíkovití
hlavatý, nepoddajný

tišliar
stolár

traktuvat
pohostiť

tratileto
nemotorný človek

trcinódla
hanlivé meno pre ženu

trichtár
lievik

umámení
túžiť za niekým, roztúžený

unkestla
výdavok

unšlág
obklad

vajling
lavór / nádoba

variačik
malý hrniec na varenie

varštat
dielňa

vaserlajtung
umývadlo

vašplau
bielidlo

vercajk
náradie

verestuvat
dávať pozor na dieťa

vigzlaivant
obrus z umelej hmoty

vilkum
je mu ľahko

viršla
párok, údenina

vivlek
zbytočný výdavok

vizita
návšteva

zaft
sirup

zicel
stolička

zicherhajcka
zatvárací špendlík

zicung
schôdza

zós
nálev

žuhrit sa
škriepiť sa, vadiť sa

zvara
polievka varená so zátrepkou

Neverejný obsah

Tento obsah nie je v súčasnej dobe verejne dostupný. Jeho zobrazenie je možné len po zadaní prístupového PIN kódu.

Prejsť na vloženie PIN