Virtuálna Banská Štiavnica Virtuálna Banská Štiavnica Virtuálna Banská Štiavnica Virtuálna Banská Štiavnica Virtuálna Banská Štiavnica
Virtuálna Banská Štiavnica Virtuálna Banská Štiavnica Virtuálna Banská Štiavnica Virtuálna Banská Štiavnica

Banskoštiavnické nárečie

Banská Štiavnica je banícky región, kde sa v priebehu mnohých rokov ustálili a udomácnili rôzne netypické výrazy, slová a slovné spojenia. Mnohé z nich bežne počujeme na ulici, v obchode, či doma. Mnohé však upadajú do zabudnutia. Zozbierané slová tvoria slovník tohto nárečia. Doplňujúci slovník poskytuje aj publikácia: Nárečie banskoštiavnické (Jozef Vášáry)

 

Názov
Význam
 
 
abcúg adv.
takto kričali pri voľbe na niekoho, koho si nepriali mať za vyvoleného

abcúg ( z nem.)
odchod, zrážka

abfal ( z nem.)
odpadok, neupotrebiteľný kúsok

abkeršajn ( z nem.)
abkehren – vyniesť, Schein – list, robotnícka knižka alebo listina na obchod

ablézuvat
vymeniť niekoho v službe, robote

ablegát ( z lat.)
poslanec do parlamentu

ablézung ( z nem.)
smena baníkov

abrechnung ( z nem.)
Die Abrechnung – zúčtovanie, peňažité alebo osobné

absurdum ( z lat.)
nezmysel, nemožnosť

abšlág ( z nem.)
miesto, kde sa voda mohla odraziť, keď jej nebolo treba, napr. pri čistení jarkov

abštich ( z nem.)
kus kameňa, ktorý trčal z otvoru (ulmy) po odstrelení

afektuvat ( z nem.)
vyberať v jedle, roboť sa panským

ajncajguvat ) z nem.)
zahlásiť niekoho vrchnosti, obžalovať

ancúg ( z nem.)
oblek, rovnošata

ajnfach ( z nem.)
jednoducho, ale aj vo význame jednoduchý ( nesklonné )

ajnládung ( z nem.)
pozvanie na bál, divadlo a pod.

ajnrichtung ( z nem.)
nábytok

ajnšlogiar ( z nem.)
Einschläger – baník, ktorý narážal vozíky do výťahovej klietky

ajnštrich ( z nem.)
kus dubového dreva, podval, na ktorý bola pribitá koľajnica, takto bol pomenovaný, ak viedol pod vodou

ajntrit ( z nem.)
vstup, vstupné

ajntróg ( z nem.)
miesto, kde sa „ajnštrich“ podval zaťahuje

ajnzac ( z nem.)
čipková vložka do šiat

ajzlplán ( z nem.)
koľajnicová dráha v bani

ajzenšvarc
černidlo na čistenie železného sporáka

akademiker
vysokoškolák

akurát
práve, práve naopak. Týmto slovom niečo potvrdzujú alebo vyjadrujú opak.

almázija
niečo, čo bolo dobré, ale veľmi málo

ambo
výhra dvoch čísel v lotérii

ambrél
dáždnik

anciáša
zakliatie baníkov

ancigel
kus dreva, ktorým podložili roh domu, aby bola širšia strecha

apatieka
lekáreň

aufkniha
knižka, do ktorej krčmár zapisuje úver

aufštafírung
výbava nevesty

aufštafíruvat
slávnostne sa vyobliekať

aus
von, voľakomu alebo voľačomu je koniec

ausbruch
zemná časť baníkovho pracoviska

auszicht
dozor, dozorca

aušus
výbor, spolok pre služby v kostole

aušusník
člen spolku ( aušusu)

auzéher
dozorca

auštand
obnos, ktorý dostala vdova prvý raz ako dôchodok

auzlág
výklad

badzguvat
cválať, behať ( o zvierati, ale aj o človeku)

badurganí
naštvaný chlapec

bagáž
zberba

bachtár
strážnik

bajlaufig
asi, okolo, snáď

bajcangle
obuvnícke kliešte

bajc
od oka

bajlág
príloha k jedlu

balbier
holič

bakuš
žiak, ktorý na majálese spolužiakom meral pivo

balanc
rovnováha

balancuvat
získavať rovnováhu

balek
poslucháč prvého ročníka Vysokej baníckej školy

bakúria
šiator z jedľových haluzí, v ktorom na majálese merali pivo

baláchat
štvať, rozprávať nepravdu

bampel
žalúdok

bán
mladá hora

bančiar
podlhovastý košík, v ktorom vynášali rudu z bane

bandúr
srdcová hlísta

banke
nádobky používané v kúpeľoch na odčerpávanie krvi

bartichlík
podbradník

basekichle
zvláštne jedlo Hodrušanov

bau
stavenisko

bauholc
drevo na stavbu

baumajster
staviteľ

beamter
úradník

bečeluvat ( z maď.)
ctiť si niekoho (z maď. becsülni)

befél
rozkaz

beglajtuvat
doprevádzať niekoho na hudobnom nástroji, odprevadiť niekoho

behat s huntom
chodiť s banským vozíkom

belajdiguvat
narobiť starosti, namáhať sa

bergbanda
banícka trubačská banda – bola v Štiavnici, Hodruši, vo Vyhniach a na Piargu

bergšúla
banícka škola

bergšulist
žiak baníckej školy

bešteluvat
objednať

betét ( z maď.)
čipková vložka šiat

bírškandál
pitie piva o závod, podľa predpisov a zvyku akademikov

bigat
strkať sa

bilduvat sa
spoločensky sa vzdelávať

bilétna
vstupenka, lístok

blint
od oka

blisnút
hodiť sa

blnkatuvat
veľmi silne horieť

bukrétna
kytica

balvan
tučný človek

bopna
zlatá okrasa haviarskej čiapky

bortna
tľapkatá šnúra

bórungár
haviar, ktorý pracuje pri vŕtacom stroji

brackie
preddavok, ktorý si naraz vyzdvihli 6 – 8 baníci na nákup oblečenia. Ručili jeden za druhého, že peniaze odrobia.

bractvo
ustanovizeň ako nemocenská, z platu baníka sťahovali 3% na starobné a 3% na nemocenské poistenie. Pri práceneschopnosti alebo po 40 rokoch práce dostal baník penziu.

brandzólna
spodná časť obuvi, podrážka

brazulétna
náramok

bremzuvať
brzdiť

bremzgoleso
koleso, na ktoré sa natáčal povraz, pritlačením dreva a odrazením vody sa brzdilo

bremziar
robotník pri bremzgolese

brifung
skúška ( aj prífung)

brífuvaní
skúšaný

briftróger
poštár - z nem. Briefträger

buchhalter
účtovník - z nem. Buchhalter

buchhaltiarna
učtáreň – z nem. Buchhalterei

burg
z nem. Burg – zámok, zo žartu tak volajú malý, na kopci postavený dom

burš
z nem. Bursch – mládenec, starší akademik, vysokoškolák

buršla
banský osobný vozík pre dve osoby

brustuvat
zastaviť vodu

buršenšaft
z nem. Burschenschaft – spoločnosť vysokoškolákov z druhého ročníka vysokej baníckej školy

brke
peniaze

brótvan
podlhovastá nádoba z hliny na pečenie mäsa

brúderláda
z nem. Bruderlade – úrad, ktorý disponoval uloženými peniazmi baníkov, aby im v prípade práceneschopnosti mohla byť poskytnutá podpora – provízia

bujdošit
tárať sa bez roboty

brúsit
ponevierať sa bez cieľa

birgmajster
z nem. Bügrermeister – prvý predstavený mesta, primátor

cach
časť starodávnej opustenej bane

cajdák
človek, ktorý sa túla bez práce, opustený človek

cajdákat sa
ponevierať sa

cajchnuvat
z nem. zeichen – kresliť

cachuvat
prečítať menoslov baníkov a zaznačiť fárajúcim šichtu

céger
zo slamy zhotovený farebný ručný košík

cibébne
hrozienka

ciferblatna
ciferník

cimbal
doska v stupách, pomocou nej sa rozdeľovala voda

cimrman
z nem. Zimmermann – tesár

cimruvat
zabezpečovať boky bane

cimrouka
podpera v bani

coky
to si vyprosím, to mi je nedôstojné

colštok
skladací meter

cangat sa
ťažko, pomaly ísť

corgon
vyrastený mladík

cufíl
veľa, príliš

cúg
z nem. der Zug – vlak, prievan, ťah (pri pití), látka na topánky

cúgoví
spravený z cúgu

cugrunt
navnivoč

cukrkandel
žltý cukor

cugehér
k tomu patriaci, drobnosti patriace k tovaru, z ktorého má byť ušitý kabát alebo topánky

cukuvat
dávať signál zvláštnym zariadením

cupcál
banské signálne zariadenie

cupringer
obstarávateľ služobného miesta, sprostredkovateľ, obyčajne žena – cupringerka alebo cuplingerka

cupštanga
časť signálneho zariadenia v bani

curknút
ísť späť, cúvať

cušpajz, ( aj čušpajz)
prívarok

cu špót
byť nezdvorilý

cušláge
prirážky k mestským daniam

cvange
drevá – štyri kusy spojené na spôsob rámu

cvol
z nem. Zoll – palec , dĺžková miera

cvičok
malý klin do poriska sekery

cvikuvat
natiahnuť topánky na kopyto, užívali aj vo význame privábiť chlapca

cvrčok
kúsok dynamitu, vložený do prerezanej zápalnej šnúry, aby sa istejšie zapálila

čachruvat
vymieňať

čachri-machry
robiť veci hraničiace s nesvedomitosťou

čavarguvat
z maď. csavarogni – túlať sa

čaračina
raždie

čelat
tvorili ju najmladší baníci, ich predstavený bol rezbár

čakar
z maď. csokor – kytica

čipčirip
hračka z orechovej škrupiny

čuštom, čuštomki
nie naozaj, akože

čochrit sa
škrabať sa

čupčí
ticho sedí

čupčí mu
niečo vykonal a bojí sa trestu, tŕpne

čuprinda
časť vlasov

čmuridlo
nešikovné dievča

dach
z nem. das Dach – strecha

dachovna
zariadenie pokrývača, na ktorom je uložený šindeľ

damlík
časť zariadenia v stupách na drvenie rudy

darobeša
lenivé dievča

dekel
vrchnák

dekna
z nem. die Decke – deka

denskí
človek, ktorý pracoval mimo bane

dešperátni
zúfalý, ale aj nie v poriadku, neporiadny

ding
práca na úkol, ale aj mzda, plat

dingovuo
po výplate sa pilo dingovuo

dinguvat
pracovať

dinstuvat
smažiť

diškurovať
zhovárať sa

diškurc
príjemný rozhovor, aj dvorenie

diván
pohovka

dofiardit
dobehnúť znenazdania

dofeládzgat
doniesť niečo ťažké

doštverat, doštverigat
ťažko dôjsť

došafuvat
zaopatriť

drat
biť

drotuár
dláždený chodník

druk
strach, ale aj tlak

duluvat
hľadať niečo, prehadzovať

durchšlágovuo
sa pilo, keď sa spojili – prebili dve bane

durchšnit
naskrze, celkom

džindžavina
nechutná polievka

dúverní
dôverný

dúvera
dôvera

egzámen
výročná skúška

echcajg
príbor

ére
autorita, česť

ekcesi
zbytočné výdavky, zbytočné pohyby

eróberung
výbava nevesty

ekšplicíruvat
vysvetľovať

ekskuzuvat sa
ospravedlňovať sa, vyhovárať sa

ekstra
osobitne, zvláštny

endlizuvat
zošiť látku, všiť niečo

faciger
nosič fakle

fagačit
nivočiť

fafringa
železný krúžok na čap

fachman
obchodník

fajchtuvat
nakropiť látku

fajerman
požiarnik

fajn
dobre, aj vo význame prekvapenia

fajní
jemný, vo význame výsmechu zlý

fajront
voľno

faklcúg
fakľový sprievod

faksne
robiť prieky

falant
kus

fal
spád

falc
doska, na kraji šikmo zakresaná

falcuvat
zakresať

falcouka
sekerka na zakresávanie

faldna
záhyb

falšichta
časť pracovnej doby, ktorú baníkovi pre nejaký priestupok neuznali

fantazieruvat
blúzniť

farachtuvat
preberať v jedle, pohŕdať niekým, niečím

fárta
rebrík

fártatuvat
pre niečo ísť späť, ponáhľať sa

farta
zvolanie na statok, aby odstúpil

fasung
baníci voľakedy dostávali žito na múku

fasuvat
niečo obdržať

fasuvat
dostať bitku

fatálne
veľmi, hrozne, nešťastne

fatinkuvat
líškať sa

fauzne
výhovorky, robiť sa múdry, tváriť sa pansky

feksieruvat
trápiť, prenasledovať

felat
niesť niečo ťažké

feluvat
štvrtiť mäso

felmentuvat
z maď. felmenteni – oslobodiť

fenduvat
tlačiť, hamovať

ferajn
pohrebný spolok

feraris hiart
zariadenie, ktoré tiskalo kal, ale späť ho stláčal dubový kus, preto sa stále chvelo

filhort
miesto v bani, kde sa vozíky narážajú do výťahu

ferhel
vziať do práce, do reči f

ferpan
navnivoč

feršist, feršis
na koho povedali feršist, s tým sa prestali stýkať

fetmajster
z nem. Der Viertelmeister – komisár, správca niektorej bane

filfas
korýtku podobná nádoba upletená z dubových strúhancov

filfunk
rybia masť, olej

flajsom
náročky

flangošit
behať zbytočne hore-dolu

flúdor
z dosák zbytý žľab, obyčajne na takom mieste, kde sa nemohol vykopať jarok

fokoš
banícka palica s ozdobným držadlom

fufurduvat
protirečiť, odvrávať

galupom
rýchlo utekať

gene
ruda, ktorá obsahuje zlato alebo striebro, ale v menšom počte ako jarc

glajzniar
robotník, ktorý oddeľuje gene od piargou ( skál)

gluoba
jednoduchý škripec

gór
najmä

graizna
skala s kryštáľmi

gráž
kruh, koleso

gverský
prislúchajúci k súkromnej spoločnosti, baník, ktorý pracoval na privátnej bani

grumrekl
haviarsky kabát

gvald
veľa

háby
šaty

haftík
rukoviatka batoha patril ženám okrem pláce aj pohár vína

hajtraigniarka
z nem. Heu – seno a tragen – nosiť takto volali ženy, ktoré boli najímané na nesenie sena, za donesenie každého batoha patril ženám okrem pláce aj pohár vína

halabuch
táraj, človek, čo tára do vetra

hamovat
spomaliť, brzdiť

hampurka
malý kahanček, nádobka na olej

harmatanec
dohováranie, robenie poriadku

hašpla
štvoruhlý klinec, dlhý cca 8 – 20 cm, so zahnutou hlavou alebo aj výťah z nie veľmi hlbokej bane

hegat
drgať

herskí
pekne urastený

hiart
miesto v stupách, kde sa usadzovala ruda

hipš
pekný, strojný, urastený

hunt
banský vozík

chemiker
žiak chemickej školy

iberašuvat
prekvapiť

ibernémerka
žena v továrni, ktorá kontroluje kvalitu

ibuvat
z nem. üben – cvičiť

interes
úrok

inštrment
nástroj

intrádo
hudobný úvod

írek
naskrze

jarc
ruda obsahujúca zlato alebo striebro vo väčšom počte

jachat
ponáhľať sa

kacírštajn
klystír

kalamajka
trma-vrma, pôvodne tanec

kadrop
z fran. Garderobe – šatňa

kalpach
buchnát

kapnuvat
opraviť obuv – podrážku

karmažín
červená farba

katolomec
mocný chlap, chvastajúci sa silou

kazár
poriadok, disciplína

kiša
na 3 – 4 m dlhom drúku pribitá krížom 5 cm široká doštička, ňou urovnávali rudu

klisnica
strom, ktorému obťali haluze a nechali len zopár malých, na ňom chytali vtákov

klinkáč
malé kladivko

komočuhe
z nem. die Komotschuhe – veľké, voľné topánky

labét
v nešťastí, bez pomoci

láf
chodník, ktorým chodia baníci v bani, aj miesto, kde pracujú

lagvica
nádoba, v ktorej posielali baníkom vodu do bane

lašuvat
hľadať

letna
vápenná hlina, ňou vybíjali jarky alebo časti stúp, aby nepretekala voda

mantraga
nemotorný člověk

marhat
troviť peniaze

mašamvodka
žena, ktorá robila pre ženy pokrývky hlavy

mikanvo
mikanvo pili šlamjari, keď vykonali kus práce

mešternica
veľká krížna hrada

modliak
z dreva vystrúhaný kľačiaci valach

nemelčica
vada, bitka

nesnádke
ťažkosti, nezrovnalosti

nerviózni
nervózny

obchenduvat
okolo niečoho chodiť, byť zvedavý

opštaldit
okrášliť

odŕhat
silno kašľať

oringle
náušnice

onštald
miesto, kde haviar dostal zadelenie do práce

págle
na šnúročke nasekané, opekancom podobné cesto, na jednej strane nafarbené na červeno

pacheráj
koláč

pajtluvat
štekliť

pergrót
z nem. Berggraf – banský gróf

pergricht
z nem. Berggericht – súd baníkov

permon, permoník
banský škriatok

rádlik
koliesko s držadlom na krájanie cesta, radielko

retetíruvat
cúvnuť, ustúpiť ( aj v slovnej hádke )

reta
pomoc

reskíruvat
riskovať

riadovuo
peňažná záloha baníkov na náradie, nástroje ( riad )

ridikul
kabelka, dámska taška

rígluvat
zaprieť dvere

rís
čiastka

robí na graci
robí v bani tam, kde sa plní ruda do vozíkov

robí na šturci
robí v bani tam, kde sa váľa

rondoške
domáci koberec z handár

rozvajtuvat
rozšíriť, zväčšiť

sadalnica
kára, na debna od dynamitu sa pripevnili 4 kolieska a vozili sa v nej deti

sekvestruvat
zabaviť niečo, zhabať

sentencia
myšlienka, názor o niekom

smida
klobúk podobný napoleonskému, nosil ho najstarší člen pohrebného spolku

sapón
mydlo

šaduvat
z nem. scheiden – deliť, drviť rudu a oddeliť ju od kameňa

šašieruvat ( od šašo )
šuchom tancovať, ako valčík

táb
bezcenný kameň, vyvážali ho na hálne

tajch
jazero

tambor
bubeník

tarvasiť
hovoriť do vetra

tiator, aj diator
z nem. der Theater – divadlo

telikvo
tak veľa

tíkovití
hlavatý, nepoddajný

traktuvat
pohostiť

tratileto
nemotorný človek

umámení
túžiť za niekým, roztúžený

variačik
malý hrniec na varenie

verestuvat
dávať pozor na dieťa

vilkum
je mu ľahko

vivlek
zbytočný výdavok

zvara
polievka varená so zátrepkou

žuhrit sa
škriepiť sa, vadiť sa