Banskoštiavnické nárečie
Banská Štiavnica je banícky región, kde sa v priebehu mnohých rokov ustálili a udomácnili rôzne netypické výrazy, slová a slovné spojenia. Mnohé z nich bežne počujeme na ulici, v obchode, či doma. Mnohé však upadajú do zabudnutia. Zozbierané slová tvoria slovník tohto nárečia. Doplňujúci slovník poskytuje aj publikácia: Nárečie banskoštiavnické (Jozef Vášáry). Radi doplníme nové slová a výrazy a slovník obohatíme. Ak o nejakých zaužívaných slovách viete, budeme radi, ak nám o nich napíšete.
Názov
Význam
abcúg adv.
takto kričali pri voľbe na niekoho, koho si nepriali mať za vyvoleného
abcúg ( z nem.)
odchod, zrážka
abfal ( z nem.)
odpadok, neupotrebiteľný kúsok
abkeršajn ( z nem.)
abkehren – vyniesť, Schein – list, robotnícka knižka alebo listina na obchod
ablézuvat
vymeniť niekoho v službe, robote
ablegát ( z lat.)
poslanec do parlamentu
ablézung ( z nem.)
smena baníkov
abrechnung ( z nem.)
Die Abrechnung – zúčtovanie, peňažité alebo osobné
absurdum ( z lat.)
nezmysel, nemožnosť
abšlág ( z nem.)
miesto, kde sa voda mohla odraziť, keď jej nebolo treba, napr. pri čistení jarkov
abštich ( z nem.)
kus kameňa, ktorý trčal z otvoru (ulmy) po odstrelení
afektuvat ( z nem.)
vyberať v jedle, roboť sa panským
ajncajguvat ) z nem.)
zahlásiť niekoho vrchnosti, obžalovať
ancúg ( z nem.)
oblek, rovnošata
ajnfach ( z nem.)
jednoducho, ale aj vo význame jednoduchý ( nesklonné )
ajnládung ( z nem.)
pozvanie na bál, divadlo a pod.
ajnrichtung ( z nem.)
nábytok
ajnšlogiar ( z nem.)
Einschläger – baník, ktorý narážal vozíky do výťahovej klietky
ajnštrich ( z nem.)
kus dubového dreva, podval, na ktorý bola pribitá koľajnica, takto bol pomenovaný, ak viedol pod vodou
ajntrit ( z nem.)
vstup, vstupné
ajntróg ( z nem.)
miesto, kde sa „ajnštrich“ podval zaťahuje
ajnzac ( z nem.)
čipková vložka do šiat
ajzlplán ( z nem.)
koľajnicová dráha v bani
ajzenšvarc
černidlo na čistenie železného sporáka
akademiker
vysokoškolák
akurát
práve, práve naopak. Týmto slovom niečo potvrdzujú alebo vyjadrujú opak.
almázija
niečo, čo bolo dobré, ale veľmi málo
ambo
výhra dvoch čísel v lotérii
ambrél
dáždnik
anciáša
zakliatie baníkov
ancigel
kus dreva, ktorým podložili roh domu, aby bola širšia strecha
apatieka
lekáreň
aufkniha
knižka, do ktorej krčmár zapisuje úver
aufštafírung
výbava nevesty
aufštafíruvat
slávnostne sa vyobliekať
aus
von, voľakomu alebo voľačomu je koniec
ausbruch
zemná časť baníkovho pracoviska
auszicht
dozor, dozorca
aušus
výbor, spolok pre služby v kostole
aušusník
člen spolku ( aušusu)
auzéher
dozorca
auštand
obnos, ktorý dostala vdova prvý raz ako dôchodok
auzlág
výklad
badzguvat
cválať, behať ( o zvierati, ale aj o človeku)
badurganí
naštvaný chlapec
bagáž
zberba
bachtár
strážnik
bajlaufig
asi, okolo, snáď
bajcangle
obuvnícke kliešte
bajc
od oka
bajlág
príloha k jedlu
balbier
holič
bakuš
žiak, ktorý na majálese spolužiakom meral pivo
balanc
rovnováha
balancuvat
získavať rovnováhu
balek
poslucháč prvého ročníka Vysokej baníckej školy
bakúria
šiator z jedľových haluzí, v ktorom na majálese merali pivo
baláchat
štvať, rozprávať nepravdu
bampel
žalúdok
bán
mladá hora
bančiar
podlhovastý košík, v ktorom vynášali rudu z bane
bandúr
srdcová hlísta
banke
nádobky používané v kúpeľoch na odčerpávanie krvi
bartichlík
podbradník
basekichle
zvláštne jedlo Hodrušanov
bau
stavenisko
bauholc
drevo na stavbu
baumajster
staviteľ
beamter
úradník
bečeluvat ( z maď.)
ctiť si niekoho (z maď. becsülni)
befél
rozkaz
beglajtuvat
doprevádzať niekoho na hudobnom nástroji, odprevadiť niekoho
behat s huntom
chodiť s banským vozíkom
belajdiguvat
narobiť starosti, namáhať sa
bergbanda
banícka trubačská banda – bola v Štiavnici, Hodruši, vo Vyhniach a na Piargu
bergšúla
banícka škola
bergšulist
žiak baníckej školy
bešteluvat
objednať
betét ( z maď.)
čipková vložka šiat
bírškandál
pitie piva o závod, podľa predpisov a zvyku akademikov
bigat
strkať sa
bilduvat sa
spoločensky sa vzdelávať
bilétna
vstupenka, lístok
blint
od oka
blisnút
hodiť sa
blnkatuvat
veľmi silne horieť
bukrétna
kytica
balvan
tučný človek
bopna
zlatá okrasa haviarskej čiapky
bortna
tľapkatá šnúra
bórungár
haviar, ktorý pracuje pri vŕtacom stroji
brackie
preddavok, ktorý si naraz vyzdvihli 6 – 8 baníci na nákup oblečenia. Ručili jeden za druhého, že peniaze odrobia.
bractvo
ustanovizeň ako nemocenská, z platu baníka sťahovali 3% na starobné a 3% na nemocenské poistenie. Pri práceneschopnosti alebo po 40 rokoch práce dostal baník penziu.
brandzólna
spodná časť obuvi, podrážka
brazulétna
náramok
bremzuvať
brzdiť
bremzgoleso
koleso, na ktoré sa natáčal povraz, pritlačením dreva a odrazením vody sa brzdilo
bremziar
robotník pri bremzgolese
brifung
skúška ( aj prífung)
brífuvaní
skúšaný
briftróger
poštár - z nem. Briefträger
buchhalter
účtovník - z nem. Buchhalter
buchhaltiarna
učtáreň – z nem. Buchhalterei
burg
z nem. Burg – zámok, zo žartu tak volajú malý, na kopci postavený dom
burš
z nem. Bursch – mládenec, starší akademik, vysokoškolák
buršla
banský osobný vozík pre dve osoby
brustuvat
zastaviť vodu
buršenšaft
z nem. Burschenschaft – spoločnosť vysokoškolákov z druhého ročníka vysokej baníckej školy
brke
peniaze
brótvan
podlhovastá nádoba z hliny na pečenie mäsa
brúderláda
z nem. Bruderlade – úrad, ktorý disponoval uloženými peniazmi baníkov, aby im v prípade práceneschopnosti mohla byť poskytnutá podpora – provízia
bujdošit
tárať sa bez roboty
brúsit
ponevierať sa bez cieľa
birgmajster
z nem. Bügrermeister – prvý predstavený mesta, primátor
cach
časť starodávnej opustenej bane
cajdák
človek, ktorý sa túla bez práce, opustený človek
cajdákat sa
ponevierať sa
cajchnuvat
z nem. zeichen – kresliť
cachuvat
prečítať menoslov baníkov a zaznačiť fárajúcim šichtu
céger
zo slamy zhotovený farebný ručný košík
cibébne
hrozienka
ciferblatna
ciferník
cimbal
doska v stupách, pomocou nej sa rozdeľovala voda
cimrman
z nem. Zimmermann – tesár
cimruvat
zabezpečovať boky bane
cimrouka
podpera v bani
coky
to si vyprosím, to mi je nedôstojné
colštok
skladací meter
cangat sa
ťažko, pomaly ísť
corgon
vyrastený mladík
cufíl
veľa, príliš
cúg
z nem. der Zug – vlak, prievan, ťah (pri pití), látka na topánky
cúgoví
spravený z cúgu
cugrunt
navnivoč
cukrkandel
žltý cukor
cugehér
k tomu patriaci, drobnosti patriace k tovaru, z ktorého má byť ušitý kabát alebo topánky
cukuvat
dávať signál zvláštnym zariadením
cupcál
banské signálne zariadenie
cupringer
obstarávateľ služobného miesta, sprostredkovateľ, obyčajne žena – cupringerka alebo cuplingerka
cupštanga
časť signálneho zariadenia v bani
curknút
ísť späť, cúvať
cušpajz, ( aj čušpajz)
prívarok
cu špót
byť nezdvorilý
cušláge
prirážky k mestským daniam
cvange
drevá – štyri kusy spojené na spôsob rámu
cvol
z nem. Zoll – palec , dĺžková miera
cvičok
malý klin do poriska sekery
cvikuvat
natiahnuť topánky na kopyto, užívali aj vo význame privábiť chlapca
cvrčok
kúsok dynamitu, vložený do prerezanej zápalnej šnúry, aby sa istejšie zapálila
čachruvat
vymieňať
čachri-machry
robiť veci hraničiace s nesvedomitosťou
čavarguvat
z maď. csavarogni – túlať sa
čaračina
raždie
čelat
tvorili ju najmladší baníci, ich predstavený bol rezbár
čakar
z maď. csokor – kytica
čipčirip
hračka z orechovej škrupiny
čuštom, čuštomki
nie naozaj, akože
čochrit sa
škrabať sa
čupčí
ticho sedí
čupčí mu
niečo vykonal a bojí sa trestu, tŕpne
čuprinda
časť vlasov
čmuridlo
nešikovné dievča
dach
z nem. das Dach – strecha
dachovna
zariadenie pokrývača, na ktorom je uložený šindeľ
damlík
časť zariadenia v stupách na drvenie rudy
darobeša
lenivé dievča
dekel
vrchnák
dekna
z nem. die Decke – deka
denskí
človek, ktorý pracoval mimo bane
dešperátni
zúfalý, ale aj nie v poriadku, neporiadny
ding
práca na úkol, ale aj mzda, plat
dingovuo
po výplate sa pilo dingovuo
dinguvat
pracovať
dinstuvat
smažiť
diškurovať
zhovárať sa
diškurc
príjemný rozhovor, aj dvorenie
diván
pohovka
dofiardit
dobehnúť znenazdania
dofeládzgat
doniesť niečo ťažké
doštverat, doštverigat
ťažko dôjsť
došafuvat
zaopatriť
drat
biť
drotuár
dláždený chodník
druk
strach, ale aj tlak
duluvat
hľadať niečo, prehadzovať
durchšlágovuo
sa pilo, keď sa spojili – prebili dve bane
durchšnit
naskrze, celkom
džindžavina
nechutná polievka
dúverní
dôverný
dúvera
dôvera
egzámen
výročná skúška
echcajg
príbor
ére
autorita, česť
ekcesi
zbytočné výdavky, zbytočné pohyby
eróberung
výbava nevesty
ekšplicíruvat
vysvetľovať
ekskuzuvat sa
ospravedlňovať sa, vyhovárať sa
ekstra
osobitne, zvláštny
endlizuvat
zošiť látku, všiť niečo
faciger
nosič fakle
fagačit
nivočiť
fafringa
železný krúžok na čap
fachman
obchodník
fajchtuvat
nakropiť látku
fajerman
požiarnik
fajn
dobre, aj vo význame prekvapenia
fajní
jemný, vo význame výsmechu zlý
fajront
voľno
faklcúg
fakľový sprievod
faksne
robiť prieky
falant
kus
fal
spád
falc
doska, na kraji šikmo zakresaná
falcuvat
zakresať
falcouka
sekerka na zakresávanie
faldna
záhyb
falšichta
časť pracovnej doby, ktorú baníkovi pre nejaký priestupok neuznali
fantazieruvat
blúzniť
farachtuvat
preberať v jedle, pohŕdať niekým, niečím
fárta
rebrík
fártatuvat
pre niečo ísť späť, ponáhľať sa
farta
zvolanie na statok, aby odstúpil
fasung
baníci voľakedy dostávali žito na múku
fasuvat
niečo obdržať
fasuvat
dostať bitku
fatálne
veľmi, hrozne, nešťastne
fatinkuvat
líškať sa
fauzne
výhovorky, robiť sa múdry, tváriť sa pansky
feksieruvat
trápiť, prenasledovať
felat
niesť niečo ťažké
feluvat
štvrtiť mäso
felmentuvat
z maď. felmenteni – oslobodiť
fenduvat
tlačiť, hamovať
ferajn
pohrebný spolok
feraris hiart
zariadenie, ktoré tiskalo kal, ale späť ho stláčal dubový kus, preto sa stále chvelo
filhort
miesto v bani, kde sa vozíky narážajú do výťahu
ferhel
vziať do práce, do reči f
ferpan
navnivoč
feršist, feršis
na koho povedali feršist, s tým sa prestali stýkať
fetmajster
z nem. Der Viertelmeister – komisár, správca niektorej bane
filfas
korýtku podobná nádoba upletená z dubových strúhancov
filfunk
rybia masť, olej
flajsom
náročky
flangošit
behať zbytočne hore-dolu
flúdor
z dosák zbytý žľab, obyčajne na takom mieste, kde sa nemohol vykopať jarok
fokoš
banícka palica s ozdobným držadlom
fufurduvat
protirečiť, odvrávať
galupom
rýchlo utekať
gene
ruda, ktorá obsahuje zlato alebo striebro, ale v menšom počte ako jarc
glajzniar
robotník, ktorý oddeľuje gene od piargou ( skál)
gluoba
jednoduchý škripec
gór
najmä
graizna
skala s kryštáľmi
gráž
kruh, koleso
gverský
prislúchajúci k súkromnej spoločnosti, baník, ktorý pracoval na privátnej bani
grumrekl
haviarsky kabát
gvald
veľa
háby
šaty
haftík
rukoviatka batoha patril ženám okrem pláce aj pohár vína
hajtraigniarka
z nem. Heu – seno a tragen – nosiť takto volali ženy, ktoré boli najímané na nesenie sena, za donesenie každého batoha patril ženám okrem pláce aj pohár vína
halabuch
táraj, človek, čo tára do vetra
hamovat
spomaliť, brzdiť
hampurka
malý kahanček, nádobka na olej
harmatanec
dohováranie, robenie poriadku
hašpla
štvoruhlý klinec, dlhý cca 8 – 20 cm, so zahnutou hlavou alebo aj výťah z nie veľmi hlbokej bane
hegat
drgať
herskí
pekne urastený
hiart
miesto v stupách, kde sa usadzovala ruda
hipš
pekný, strojný, urastený
hunt
banský vozík
chemiker
žiak chemickej školy
iberašuvat
prekvapiť
ibernémerka
žena v továrni, ktorá kontroluje kvalitu
ibuvat
z nem. üben – cvičiť
interes
úrok
inštrment
nástroj
intrádo
hudobný úvod
írek
naskrze
jarc
ruda obsahujúca zlato alebo striebro vo väčšom počte
jachat
ponáhľať sa
kacírštajn
klystír
kalamajka
trma-vrma, pôvodne tanec
kadrop
z fran. Garderobe – šatňa
kalpach
buchnát
kapnuvat
opraviť obuv – podrážku
karmažín
červená farba
katolomec
mocný chlap, chvastajúci sa silou
kazár
poriadok, disciplína
kiša
na 3 – 4 m dlhom drúku pribitá krížom 5 cm široká doštička, ňou urovnávali rudu
klisnica
strom, ktorému obťali haluze a nechali len zopár malých, na ňom chytali vtákov
klinkáč
malé kladivko
komočuhe
z nem. die Komotschuhe – veľké, voľné topánky
labét
v nešťastí, bez pomoci
láf
chodník, ktorým chodia baníci v bani, aj miesto, kde pracujú
lagvica
nádoba, v ktorej posielali baníkom vodu do bane
lašuvat
hľadať
letna
vápenná hlina, ňou vybíjali jarky alebo časti stúp, aby nepretekala voda
mantraga
nemotorný člověk
marhat
troviť peniaze
mašamvodka
žena, ktorá robila pre ženy pokrývky hlavy
mikanvo
mikanvo pili šlamjari, keď vykonali kus práce
mešternica
veľká krížna hrada
modliak
z dreva vystrúhaný kľačiaci valach
nemelčica
vada, bitka
nesnádke
ťažkosti, nezrovnalosti
nerviózni
nervózny
obchenduvat
okolo niečoho chodiť, byť zvedavý
opštaldit
okrášliť
odŕhat
silno kašľať
oringle
náušnice
onštald
miesto, kde haviar dostal zadelenie do práce
págle
na šnúročke nasekané, opekancom podobné cesto, na jednej strane nafarbené na červeno
pacheráj
koláč
pajtluvat
štekliť
pergrót
z nem. Berggraf – banský gróf
pergricht
z nem. Berggericht – súd baníkov
permon, permoník
banský škriatok
rádlik
koliesko s držadlom na krájanie cesta, radielko
retetíruvat
cúvnuť, ustúpiť ( aj v slovnej hádke )
reta
pomoc
reskíruvat
riskovať
riadovuo
peňažná záloha baníkov na náradie, nástroje ( riad )
ridikul
kabelka, dámska taška
rígluvat
zaprieť dvere
rís
čiastka
robí na graci
robí v bani tam, kde sa plní ruda do vozíkov
robí na šturci
robí v bani tam, kde sa váľa
rondoške
domáci koberec z handár
rozvajtuvat
rozšíriť, zväčšiť
sadalnica
kára, na debna od dynamitu sa pripevnili 4 kolieska a vozili sa v nej deti
sekvestruvat
zabaviť niečo, zhabať
sentencia
myšlienka, názor o niekom
smida
klobúk podobný napoleonskému, nosil ho najstarší člen pohrebného spolku
sapón
mydlo
šaduvat
z nem. scheiden – deliť, drviť rudu a oddeliť ju od kameňa
šašieruvat ( od šašo )
šuchom tancovať, ako valčík
táb
bezcenný kameň, vyvážali ho na hálne
tajch
jazero
tambor
bubeník
tarvasiť
hovoriť do vetra
tiator, aj diator
z nem. der Theater – divadlo
telikvo
tak veľa
tíkovití
hlavatý, nepoddajný
traktuvat
pohostiť
tratileto
nemotorný človek
umámení
túžiť za niekým, roztúžený
variačik
malý hrniec na varenie
verestuvat
dávať pozor na dieťa
vilkum
je mu ľahko
vivlek
zbytočný výdavok
zvara
polievka varená so zátrepkou
žuhrit sa
škriepiť sa, vadiť sa