Virtuálna Banská Štiavnica Virtuálna Banská Štiavnica Virtuálna Banská Štiavnica Virtuálna Banská Štiavnica Virtuálna Banská Štiavnica
Virtuálna Banská Štiavnica Virtuálna Banská Štiavnica Virtuálna Banská Štiavnica Virtuálna Banská Štiavnica

Kalvária na Hornej Rovni

Kalvária na Hornej Rovni pozostáva zo siedmych zastavení, ktoré zároveň korešpondujú aj s motívmi bolestného ruženca. Šesť kamenných stél s reliéfnymi pašiovými motívmi je osadených v kompozičnej symetrickej osi kopca za sebou. V poradí siedme zastavenie, ktoré tvorí komplex troch drevených krížov s kamennými sochami, sú vrcholom kopca a teda aj celej kalvárie. Ku kamenným stélam bola od začiatku po stranách vysadená lipová alej. Kopec kalvárie bol pôvodne holý, nezalesnený, iba lipová aleja upozorňovala a priťahovala pútnikov.

Na kamenných stélach sú reliéfne znázornené pašiové scény: 1. zastavenie — Kristus na Olivovej hore, 2. zastavenie — Kristus pred veľkňazom, 3. zastavenie — Bičovanie, 4. zastavenie — Korunovanie tŕním, 5. zastavenie — Nesenie kríža, 6. zastavenie — Pribíjanie na kríž, 7. zastavenie — Ukrižovanie je vrcholom kopca s tromi krížmi a kamennými plastikami pod krížom – Márie a svätého Jána.

Každá kamenná stéla pozostáva z troch častí: kamenného sokla s pôvodne vyrytými nápismi (po slovensky). Nápis vždy začína Ježišovým oslovením „Gezissu,…“, potom vyjadrením tajomstva bolestného ruženca (napríklad: „…kríž nesúci“,) a v druhom riadku končí litániovým veršom: „Smilug sa nad nami“. Hlavnou časťou stély je jeden blok kameňa s rámom ozdobený hore aj dolu volútami. Na kamennej obdĺžnikovej doske je znázornený pašiový motív z poslednej Ježišovej cesty.

Pozoruhodné je siedme zastavenie – Ukrižovanie, ktoré tvoria tri kríže s plechovými maľovanými figúrkami ukrižovaného Ježiša a lotrami po stranách. Pod Ježišovým krížom je plechová figúra Márie Magdalény. Medzi krížmi sú kamenné plastiky z vulkanického tufového zlepenca takmer v životnej veľkosti Márie a sv. Jána.

Kamenosochárske práce hornorovnianskej kalvárie sú podľa umeleckého sochárskeho „rukopisu“ prisudzované majstrovi Dionýzovi Stanettimu, alebo aspoň jeho dielni.

Text prevzatý z: Vošková, Katarína a kol.: Sakrálne pamiatky v krajine Banská Štiavnica a okolie, STU v Bratislave, 2014.

Spustiť