Osobnosti Banskej Štiavnice

doktor, inžinier, pôsobil ako profesor na Štátnej priemyselnej škole, zaslúžil sa o zefektívnenie laboratórnych cvičení a zlepšenie didaktiky praktického vyučovania v laboratóriách školy, na škole pôsobil v r. 1922 - 1937, vyučoval anorganickú chémie a viedol laboratórne cvičenia

tréner, športový organizátor, publicista

banský inžinier, asistent na Katedre všeobecných a železohutníckych strojov na Akadémii v r. 1895 - 1897, profesor Baníckej školy v r. 1897 - 1900

potomok sasko-cobursko-gothajských kniežat, ženbou získal rozsiahle majetky, aj panstvo Čabraď a Sitno, tým aj Prenčov a Krnišov, kde úzko spolupracoval s A. Kmeťom. V r. 1879 podnikol s bratom Augustínom cestu do Brazílie, poznatky opísal vo viacerých knihách.

posledný syn Ferdinanda Filipa Coburga a Lujzy, dcéry belgického kráľa Leopolda II.

banský odborník, v r. 1778 - 1790 komorovský gróf a riaditeľ baníckej akadémie

stavebný a lesný inžinier

asistent na Katedre všeobecnej chémie na Akadémii v r. 1903 - 1904

portrétista a fotograf architektúry a mestských vedút od zač. 20. stor. v B.Š. , jeho snímky získali pozornosť na výstavách, v jeho ateliéri sa vyučili mnohí známi fotografisti, medzi nimi František Hodoš. Prvý ateliér mal v záhradnom pavilóne na Očovského ulici, neskôr si adaptoval dom v centre mesta a na jeho poschodí mal druhý, moderne vybavený ateliér

banský inžinier, geológ, docent na Katedre banských a hutníckych strojov a stavebníctva, lektor na Katedre mineralógie, geológie a paleontológie, zhromaždil množstvo zbierok (20 000 predmetov), zaslúžil sa o založenie Štátneho banského múzea B.Š 22.5.1927.

botanik, entomológ, profesor a kustód prírodovedeckých zbierok na ev.lýcea v r. 1885 - 1893, botanicky skúmal okolie B. Štiavnice a opísal výskyt tunajších druhov

superintendant a ev.farár v B.Š.

železohutnícky inžinier , asistent na Katedre staviteľstva na Akadémii, syn O. Csétiho, menovaný do šľachtického stavu s prímením "Verbói"

lesný odborník, profesor lesnej ťažby, poľovníctva a priemyselnej výroby na Akadémii v r. 1895 - 1903

banský senior a ev.farár v B.Š. v r. 1556

lekár (1602)

maliar, pôsobil na Spiši v prvej polovici 19. stor., autor obrazu sv. Ondreja a portrétov hlavných komorských grófov

cirkevný hudobník a dirigent, organizátor hudobného života v B.Š.

organizátor záhradníctva, poslanec Uhorského snemu za B.Š. v r. 1911 - 1918

richtár (1594)

cirkevný spisovateľ a redaktor náboženského časopisu Posol

župan, poslanec NZ, advokát, pôsobil v Tisovci. Bol slovenský advokát a politik; poslanec Revolučného národného zhromaždenia, neskôr senátor za Republikánsku stranu poľnohospodárskeho a maloroľníckeho ľudu. Narodil sa v rodine Juraja Daxnera a Márie rod. Rosiarovej, v Banskej Štiavnici, kde sa jeho mama dočasne zdržiavala. Študoval na gymnáziu v Revúcej. Pôvodne sa chcel po absolvovaní štúdia venovať národohospodárstvu, ale na nátlak matky sa stal advokátom. Navštevoval preto právne školy v Bratislave a v Budapešti. Po zložení advokátskej skúšky hospodáril na rodinnom statku v Tisovci a viedol advokátsku prax. Často sa zaoberal politickými kauzami ľudí z radov slovenských národovcov. V roku 1879založil Samo Daxner v Tisovci hasičský zbor, roku 1877 tu tiež ustanovil spevácky spolok. V roku 1904 v tejto obci organizoval prvý šachový turnaj na Slovensku. V okolí Tisovca zbieral ľudové piesne. Niektoré z nich vyšli v zbierke Slovenské zpevy II. Po roku 1918 zasadal v Revolučnom Národnom zhromaždení. Na začiatku 20. rokov bol členom Slovenskej národnej a roľníckej strany (SNaRS) a v marci 1920 sa uvádzalo, že za ňu bude kandidovať v parlamentných voľbách v roku 1920 do senátu. Zvolený nebol, ale senátorom Národného zhromaždenia bol potom v rokoch 1922 – 1925. Po roku 1948 mu bol odňatý jeho statok a hospodársky majetok. Zomrel v roku 1949. (wikipedia.sk)

dramatik, absolvoval učiteľský ústav v B.Š., učiteľ v B. Studenci a Štefultove, potom člen činohry Divadla J.G.Tajovského vo Zvolene, riaditeľ Dedinského divadla v Bratislave, Krajového divadla a Stálej scény v Trnave

botanik, profesor na Katedre botaniky na Baníckej a lesníckej akadémii, r. 1902 založil a redigoval Magyar Botanikai Lapok

banský odborník, profesor baníctva na Akadémii od 1770 do 1772, autor učebnice baníctva Úvod do baníckeho umenia (Viedeň 1773), ktorú odborníci pokladajú za priekopnícke dielo pre vedecké skúmanie a prvú učebnicu vôbec, ktorá bola vydaná výlučne pre akademické vyučovanie. Takmer 1000 stranovú učebnicu vydali aj vo francúzštine v r. 1778 a v r. 1805 vyšlo jej druhé vydanie

banský lekár

metrológ, hutník, asistent na Katedre železohutníctva na Akadémii v r. 1872 - 1873, potom profesor na Baníckej škole v r. 1873 - 1882.Vydal učebnicu analytickej chémie pre Banícku školu

banský odborník, autor kresieb Deliusoej učebnice baníctva

lesný inžinier, profesor na Katedre botaniky na Baníckej a lesníckej akadémii v r. 1879 - 1880

lesný inžinier, redaktor, člen UAV od r. 1851 pôsobil ako lesný adjutant u Coburgovcov na Muráni, potom v službách banského eráru v B.Š., v r. 1862 založil s K. Wágnerom celouhorský lesnícky časopis Erdészeti Lapok, spoluautor uhorského lesného zákona, autor početných odborných prác a štúdií

historik, finančný radca, banský inžinier, prednosta bšt. banskej účtárne, od r. 1846 na Akadémii a od r. 1871 na Ministerstve financií v Budapešti.

profesor gymnázia, r. 1926

kňaz, korektor, pôsobil ako ev.farár v Malých Zlievciach, Maškovej a Zvolene

folklorista, redaktor, básnik, prekladateľ, ev.farár, v r. 1858 - 1860 kaplán v B.Š. a zároveň profesor reči slovenskej a literatúry do r. 1861. Pod jeho redakciou vyšiel 5.mája 1860 v B.Š. časopis Sokol, vychádzal 3x mesačne, 15.10.1861 však pod vplyvom politického tlaku zanikol

banský inžinier

cisársky vojak Salmovho pluku, r. 1684 sa ponúkol upraviť piestové čerpadlá, vyhotovil však šliapacie koleso, ktoré prostredníctvom dvoch ozubených kolies poháňalo piestové čerpadlá. Takéto zariadenie postavil aj namiesto konského gápľa.

zlatník, koncom 17. stor. pôsobil v B.Š. a r. 1690 bol cechmajstrom bšt. cechu zlatníckeho

banský odborník, vrchný inšpektor v Smolníku, komorský gróf a riaditeľ Akadémie od 26.9.1816 do 18.12.1818. Jeho vynikajúcu mineralogickú zbierku po jeho smrti odkúpil J. Jónás pre Národné múzeum v Pešti.

slovenský ev.kazateľ v B.Š., od r. 1596 riaditeľ ev.lýcea

strojník v banskom podniku

riaditeľ Tabakovej továrne v r. 1952 - 1960

r. - kat.farár v Hodruši do 31.8.1928

banský lekár na Štefultove

banský inžinier, stupový dozorca, zodpovedný vedúci štôlne Schöpfer v Hodruši, potom prednosta Št. banského riaditeľstva v Kremnici

náboženský spisovateľ, cirkevný hodnostár, senior stredoslovenských banských miest

montanista, prof. jezuitského gymnázia v B.Š., kde vyučoval metalurgiu

banský podnikateľ, 20.7.1499 obdržal od richtáramestskej rady a banského majstra prepôžičku na dedičnú štvôlňu na lokalite Eisenstein priRummeli v okolí Hodruše, kde predtým pracovali mešťania z B. Bystrice

banský podnikateľ, brat Vavrinca, dedič banských podielov, člen mestskej rady, r. 1520 - 1524 viedol úrad podkomorského grófa

Štiavničan dušou i telom. Pre mnohých Štiavničanov i návštevníkov (aj študentov) bol za uplynulých viac, ako 70 rokov takou "osobnosťou" starovekej Striebornej Štiavnice, ako kedysi Nácko Styavnycký. Roland Wagner / bratranec