Osobnosti Banskej Štiavnice

profesor slovenčiny na Štátnej priemyselnej škole v r. 1941 - 1945

banský inžinier, priekopník úpravy rúd, pôsobil na Vindšachte ako vrchný dozorca stúp v r. 1839 - 1848. Bol konštruktérom viacerých úpravárenských zariadení a banskomeračských prístrojov. Podal návrh na prestavbu parnej stupy na Vindšachte na vodný pohon. Od r. 1843 robil na stupách pokusy s mokrou úpravou rúd, kde pre účely pokusov upravil hlavnú stupu, rekonštruoval mlyn a prestaval násypy. Podal návrh na výhodný spôsob úpravy rúd s obsahom zlata. Je autorom viacerých odborných publikácií, prvej učebnice úpravníctva a početných odborných článkov. Svojou prácou sa mu úspešne podarilo prispieť do vývoja technológie úpravy rúd. V r. 1851 - 1871 vydával odborný úpravárenský časopis.

asistent na Katedre baníctva, banského meračstva a banského strojníctva na Akadémii v r. 1862 - 1864

spisovateľ

hlavný lekár Mestskej nemocnice

banský a praktický lekár v B.Š. v r. 1842 - 1848, banský lekár v Žarnovici, Sklených Tepliciach a Štefultove, na dôchodku skúmal termálne pramene v Sklených Tepliciach a Vyhniach, autor prác z balneológie, okrem praktickej medicíny sa zaoberal aj štúdiom a chemickou analýzou a využitím termálnych prameňov v Sklených Tepliciach a Vyhniach, o nich vydal aj samostatnú prácu

lesný inžinier, asistent na Katedre úpravy lesov v r. 1907 - 1911 na vysokej škole

docent na Katedre geognózie na Akadémii v r. 1840 - 1842

sochár v B.Š. (18.stor.)

lesný inžinier, asistent profesora E. Vadasa- Vlkolinského, potom lektor na Katedre pestovania na vysokej škole v r. 1907 - 1918, od r. 1904 súčasne adjunkt Ústrednej lesníckej výskumnej stanice, zameriaval sa na obnovu a pestovanie lesov, od r. 1904 viedol zriaďovanie Lesníckeho arboréta v Kysihýbli, autor publikácií o pestovaní lesov, článkov o problematike odborného lesníckeho školstva, o vývine lesníckeho školstva a zostavoval lesnícke bibliografie

humanistický básnik a vzdelanec, bšt. mešťan a banský komisár, patril k prvým uhorským študentom na univerzite vo Wittenbergu (1536 - 1546), bol kráľovským úradníkom v B.Š. Významný banský podnikateľ, združený v Brennerovom súkromnom ťažiarstve (zal. r. 1571), mal podiely na banskom podnikaní na dolnom Fuchsenlochu na Vindšachte spolu s Q. Schlaherom a Š. Ederom. V r. 1553 prevzal od nich kráľ Ferdinand I. 1/16 podielov. Bol povýšený do šľachtického stavu s predikátom "z Karlsdorfu", ktorým získal do zálohy panstvo Slovenská Ľupča. Ako znalec odbornej literatúry a člen významnej ťažiarskej rodiny preukazoval cisárskemu dvoru cenné služby, preto ho cisár vymenoval za radcu a kapitána hradu Ľupča, ktorý sa dostal do jeho vlastníctva. Básnická činnosť bola zameraná na protitureckú tematiku. Písal náboženské hymny. Odborné znalosti z ťažiarstva zúročil pri tvorbe zákona Bergordnung (1573)

lekár v r. 1615

v r. 1859 - 1865 ev.učiteľ v Hodruši, vynikajúci hudobník a skladateľ ľudových piesní (v Prahe ukončil hudobné konzervatórium), autor hodrušskej baníckej piesne

banský inžinier, geológ, hlavný komorský gróf, zaslúžil sa o rozvoj baníctva, najmä o intenzívne dokončovanie razenia dedičnej štôlne cisára Jozefa II., stavbu čerpacích strojov, zavedenie Wattových parných strojov na pohon dopravných a čerpacích strojov. Študoval na Baníckej akadémii a po jej absolvovaní precestoval veľký kus sveta. Poznatky zo svojich ciest zhrnul v cestopisnom diele Die Reisen in Európa, Asien und Afrika (1841-1850). V rokoch 1850-1863 bol hlavným komorským grófom a rektorom Baníckej a lesníckej akadémie. Mal veľké zásluhy na rozvoji banskej techniky v banskoštiavnickom rudnom revíre: postavil viaceré vodnostĺpcové stroje; zaviedol Augustínovu metódu vylučovania striebra z medi; dokončil razenie hodrušskej dedičnej štôlne; zaviedol Wattove parné stroje v doprave a čerpacie zariadenia; pozdvihol železiarne v Hronci. Za vedecké zásluhy ho menovali dopisujúcim členom Akadémie vied vo Viedni. Bol významným geológom, banským inžinierom a ministerským radcom, nositeľom rakúskeho rytierskeho radu sv. Leopolda. Pochovaný je v krypte nemeckého kostola v Banskej Štiavnici.

pracoval ako kníhviazač, tlačiar a obchodník, v Krupine si vybudoval obchod s papierom a vlastnú tlačiareň, v ktorej od začiatku 20. stor. vychádzali drobné náboženské tlače a školské učebnice, po r. 1918 sa v nej tlačili noviny Hontiansky Slovák (1918 - 1922)

banský inžinier, zástupca závodného inžiniera banských závodov

banský odborník, asistent baníctva a banského meračstva na Baníckej akadémii v r. 1840 - 1843

banský podnikateľ, združený v Brennerovom súkromnom ťažiarstve (zal. v r. 1571)

chemický inžinier, absolvent SPŠ-chemickej v B.Š. a VŠCHT v Bratislave, zamestnaný v Petrocheme Dubová v r. 1971 - 1979, ek. námestník Slovcepa, š.p. v B. Bystrici v r. 1979 - 1988, riaditeľ odboru na Ministerstve lesného a vodného hospodárstva v Bratislave v r. 1988 - 1990, ek. námestník v Smrečine a.s., v B. Bystrici v r. 1990 - 1992 a od r. 1992 v Preglejke a.s., v Žarnovici. Tragicky zahynul pri autonehode.

banský inžinier, asistent na Katedre deskriptívnej geometrie na akadémii v r. 1843 - 1846

banský inžinier, docent na akadémii, kde v r. 1855 - 1859 prednášal banské právo, v r. 1847 - 1849 študoval na akadémii, v bšt. banskom obvode pôsobil v r. 1855 - 1859, súčasne prednášal aj na akadémii, zaoberal sa otázkami banského práva, riadenia prevádzky súkromných a erárnych baní

chemik, profesor na Katedre chémie a fyziky v r. 1870 - 1872, potom na Katedre všeobecnej chémie a vedúci Katedry v r. 1872 - 1892 na akadémii, konštruktér oloveného akumulátora (s Farbakym) a vynálezca plynového generátora, inicioval prestavbu kúpeľov a vodovodu vo Vyhniach a výstavbu bšt. plynárne, spracoval chemické analýzy kúpeľných prameňov v Sklených Tepliciach a Vyhniach pre Bolemanovu Náuku o kúpeľníctve, analýzy železných rúd zo Spiša pre Kerpelyho dielo o železných rudách a analýzy pitnej vody mesta pre monografiu Banskej Štiavnice , atď.

banský inžinier, praktikant na šachtách Alžbeta a Žigmund v r. 1905 - 1908, asistent na Katedre náuky o strojoch II (banské a kovohutnícke stroje) na akadémii v r. 1908 - 1910, spoluzakladateľ viedenskej firmy na hĺbenie šachiet

profesor matematiky a fyziky na Štátnej priemyselnej škole od r. 1939, tragicky zahynul v r. 1945

zakladateľ firmy Schindler a spol., do r. 1918 bol zamestnancom vácovskej textilnej továrne, v r. 1937 po jeho smrti sa pretvorila na verejnú obchodnú spoločnosť

lesný inžinier, asistent na Katedre poľovníctva Baníckej a lesníckej akadémie v r. 1887 - 1891

asistent na Katedre kovohutníctva na akadémii v r. 1904 - 1905

hlavný komorský gróf a riaditeľ Baníckej Akadémie v r. 1810 - 1816

prednosta Št. ban. riaditeľstva, od r. 1929 menovaný za vrchného technického radcu, člen miestneho odboru Klubu čsl. turistov

banský inžinier, hlavný banský radca, vedúci banských závodov, technický poradca uhoľných podnikov, venoval sa otázkam uhoľného baníctva

suplent hudby a spevu na gymnáziu v Revúcej v r. 1863 - 1866, učiteľ na dievčenskom vzdelávacom ústave v Ratkovej v r. 1868 - 1874, potom učiteľ v Starej Turej, na dôchodku žil u syna v bývalej Jekaterinovskej gubernii v Rusku

banský inžinier, v r. 1857 - 1858 pôsobil na akadémii

zlatník, pôvodom zo Sedmohradska, prijatý za občana B.Š. 15.3.1588

správca chóru bšt. farnosti (1843), v r. 1891 už na dôchodku kapelník v B.Š., učiteľ spevu na piaristickom gymnáziu v r. 1876/77. Zachoval sa jeho notový archív, v ktorom usporiadal starší materiál a tento postupne aj doplňoval od svojho nástupu pred r. 1843 až do r. 1891.Tento je živých archívom chóru farského kostola.

hutnícky inžinier, asistent na Katedre všeobecnej a elementárnej chémie na akadémii v r. 1878 - 1880, potom riaditeľ coburgovských železorudných baní a železiarní v Gemerskej a Spišskej župe v r. 1892 - 1911

riaditeľ Štátneho berného úradu v B.Š., člen dozornej rady Vydavateľského družstva v B.Š. od 13.11.1926

riaditeľ berného úradu, na mimoriadnom zhromaždení Klubu čsl. turistov v B.Š. zvolený za predsedu odbočky, namiesto dovtedajšieho predsedu, banského riaditeľa Schmalza, ktorý bol zaneprázdnený úradnými povinnosťami

hutnícky inžinier, asistent na Katedre všeobecných a železohutníckych strojov na akadémii v r. 1878 - 1881

predseda Okresného osvetového zboru, riaditeľ Štátneho reálneho gymnázia v r. 1919 - 1935, predseda mestskej premávkovej komisie, zvolený v r. 1926, zaslúžilý pracovník na poli osvety

generál ZNB, hlavný veliteľ ZNB na Slovensku

banský inžinier, asistent na Katedre deskriptívnej geometrie na akadémii v r. 1880 - 1882

právnik, od r.1924 verejný notár v B.Š. (predtým advokát v Pukanci), predseda Miestneho odboru Matice slovenskej v B.Š.

lekár, botanik, mineralóg montanista, profesor chémie, minaralógie a metalurgie na akadémii v r. 1769 - 1779, pre potreby akadémie vybudoval mineralogickú zbierku a orientoval sa na mineralogický výskum strieborných rúd a štúdium kryštálových tvarov štiavnických minerálov, na Vindšachte zriadil chemické laboratórium, počas pobytu v B.Š. vydal 14 samostatných publikácií z botaniky, mineralógie, kryštalografie a hutníctva

náboženský spisovateľ, kaplán u otca J.S. v B.Š. v r. 1842 - 1843

superintendant, náboženský a pedagogický spisovateľ, klasický filozof, ev. farár v B.Š. v r. 1819 - 1834, z jeho iniciatívy sa uskutočnila peňažná zbierka na novú školskú budovu pre evanjelické lýceum, ktorá sa začala v r. 1824 z podpory cirkvi a priaznivcov. Pôvodný plán bol, že sa stará budova z r. 1688 zbúra a namiesto nej sa postaví jednoposchodová budova podľa plánu F. Balusera. V r. 1827 začali starú budovu búrať ale medzitým sa pôvodný plán zmenil tak, že mala byť postavená nie jedno . ale dvojposchodová budova. Predná fronta budovy bola dostavaná v r. 1830. Slávnostná posviacka sa konala 25.6.1830 s kázňou slávneho básnika Jána Kollára. J.S. bol superintendantom banského dištriktu v r. 1834 - 1850. Na ev. lýceu založil homiletickú spoločnosť (1819), ktorej cieľom bola prvá výchova budúcich teológov. Spoločnosť zanikla po 5 ročnej činnosti v r. 1823 pre iné povinnosti zakladateľa. V r. 1842 založil v B.Š. ev. ľudovú školu pre "haviarske" deti. Už počas štúdií v Jene sa venoval mineralógii. Jeho menom bol nazvaný Spolok ev. mládeže Jána Seberiniho.

lesný inžinier, geodet, pracovník Štátnych lesov, v r. 1918 pôsobil na Katedre geodézie na vysokej škole

banský inžinier, hlavný banský komisár banského riaditeľstva, vedúci strojného a stavebného inšpektorátu Štátneho banského riaditeľstva, inžinier strojnícko-mechanickej dielne, továrne na drôtené lená, parnej píly, stolárne a el. centrály na šachte František v r. 1919 - 1925

pedagóg, riaditeľ Št. reálneho gymnázia v r. 1919 - 1920