Osobnosti Banskej Štiavnice

banský inžinier, asistent na Katedre deskriptívnej geometrie v r. 1851 - 1855, neskôr vedúci rôznych erárnych banských závodov, banský riaditeľ v B.Š. a poradca mesta

matematik, fyzik, pedagóg, lesný odborník, profesor lesníckych náuk na Lesníckom ústave akadémie v r. 1808 - 1832. Zaslúžil sa o zriadenie zbierok a knižnice a vykonal prípravné práce na založenie Botanickej záhrady v Kysihýbli, prednášal a viedol aj praktické cvičenia v okolí Sklených Teplíc. Jeho zásluhou sa lesnícky inštitút dostal na európsku úroveň

banský inžinier, asistent na Katedre mineralógie a paleontológie na vysokej škole v r. 1905 - 1908

geológ, mineralóg, paleontológ, profesor mineralógie, geológie a paleontológie na akadémii v r. 1871 - 1899, ako jeden z prvých opísal minerál ürvölgyit zo španej Doliny, o prioritu opisu ho však okradli

elektrotechnik a mechanik s dlhoročnými skúsenosťami, ktoré získal v popredných závodoch u nás i v cudzine, majiteľ elektrotechnického a koncesionárskeho rádiozávodu v Hellovom dome (oproti katolíckemu spolku). Jeho podnik mal v programe realizáciu všetkých elektrotechnických, montérskych a strojníckych prác a predaj všetkých elektrotechnických potrieb. Bol konateľom a knihovníkom Krúžku rádioamatérov (1927)

asistent na Katedre železohutníctva na akadémii v r. 1873 - 1876

lekár banskej komory v B.Š., hlavný lekár Hontianskej stolice, autor rozpravy o kúpeľoch v Sklených Tepliciach (1753), v ktorej sa zaoberal rozborom vody a jej liečivými účinkami

právnik, okresný sudca pri Okresnom súde v B.Š. od r. 1928

tajný radca pri Dvorskej komore pre mincovníctvo a baníctvo od r. 1801

učiteľ, zakladateľ rezbárskej dielne na Vindšachte, v r. 1872 - 1878 pôsobil ako kaplán v B.Š., kde usporiadal a vydal Cirkevný katolícky spevník, potom od r. 1878 pôsobil na Vindšachte až do svojej smrti. Prispieval do viacerých náboženských časopisov a novín. Zriadil tu jasle, ako jedny z prvých v strednej európe, založil čipkáreň pre ženy z baníckych rodín, v areáli kláštora zriadil štepnicu na ovocné stromy, založil Slovenský vzdelávací ľudovovýchovný spolok a v ňom zorganizoval Slovenské ochotnícke divadlo. Niektoré zdroje uvádzajú rok narodenia 1846. Jeho otec Ignác Záhora, matka Mária rod. Lacková. Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, teológiu ako chovanec Pázmánea vo Viedni, 1871 vysvätený za kňaza. Roku 1872 – 1878 kaplán v Banskej Štiavnici, od 1878 správca farnosti v Štiavnických Baniach. Už počas štúdií prekladal do slov.a napísal vianočnú detskú hru, zostavil Cirkevný katolícky spevník. Publikoval kázne a príspevky v nábož. tlači. Zaoberal sa aj rezbárstvom, 1887 zriadil pri fare, neskôr pri vyššejľud. škole rezbársku dielňu, špecializovanú na návrhy a výrobu hračiek. O rezbárstve prednášal a písal do odborných časopisov. Okresný jednateľ Spolku svätého Vojtecha. Dielo: Cirkevný katolícky spevník obsahujúci pesničky na všetky výročité slávnosti..., Banská Štiavnica – 1876; Szent-karácsonyéj. uj magyar sion, 17, rok 1866.

horolezec, horský vodca vo Vysokých Tatrách, nájomca Téryho chaty a od r. 1943 majiteľ turistickej chaty, v r. 1948 vykázaný z V. Tatier, usadil sa v B.Š., kde pracoval ako pumpár pri benzínovom čerpadle

chemický inžinier, zaoberal sa problematikou spracovania petroleja a nafty, prvý vysokoškolský učiteľ chemického inžinierstva na Slovensku, zakladateľ Katedry palív a chemického inžinierstva SVŠT

banský inžinier, kráľovský radca, podpredseda súdnej stolice, od júna 1842 praktikant komorskogrófskeho úradu, bol poverený zastupovaním správcu štôlne Šmintorín, v tom istom roku sa dostal k baníckej súdnej stolici ako praktikant a v r. 1845 bol menovaný erárnym zástupcom prokurátora, počas bojov r. 1848 bol poručíkom bšt. stráže a neskôr pôsobil ako vojenský sudca, v r. 1850 sa stal dočasným hlavným prokurátorom a komorskogrófskym prísediacim. V r. 1854 odišiel z B.Š. a pôsobil v Bratislave, Košiciach. Nagy Szebeni a Koloszvári

profesor nemeckého, maďarského a slovenského jazyka a literatúry na gymnáziu v B.Š. v r. 1853 - 1864

banský odborník

lesný inžinier, hospodársky radca a nadlesný, v r. 1923 vymenovaný za lesmajstra

banský inžinier, banský riaditeľ na Železníku v r. 1922 - 1939

inšpektor ťažiarskych baní Hornej Bíberovej štôlne

krajčírsky majster, celý svoj majetok odovzdal cirkvi a školstvu

verejný činiteľ, advokát, v r. 1825 poslanec na uhorskom sneme za B.Š. a člen jeho komisie pre banské záležitosti, pôsobil ako richtár v B.Š.

syn učiteľa v B. Belej, vyučil sa v odbore strojníctva, potom pôsobil v službách hlavného strojvedúceho v Št. železiarňach

archivár, múzejník, historik, v r. 1947 - 1*51 učiteľ, v r. 1951 - 1967 pracovník Okresného archívu v Trenčíne, neskôr v archíve SAV v Bratislave, v r. 1971 - 1972 odborný pracovník Slovenského banského múzea, v r. 1972 - 1985 riaditeľ Mestského múzea v Novej Bani. Autor početných odborných štúdií, monografie Novej Bane, Krupiny a Brehov, dejín novobanského baníctva a početných štúdií

ev. farár na ev. lýceu od r. 1904, v r. 1923 zvolený za konseniora bšt. ev. zboru, zakladateľ a prvý predseda Spolku ev. mládeže J. Seberiniho. Vďaka jeho výdatnej pomoci prosperoval učiteľský ústav, kde osobne riadil internát študentov

maliar, profesor kreslenia a deskriptívnej geometrie na piaristickom gymnáziu v r. 1895 - 1918, učiteľ E. Gwerka, maliar - portrétista a krajinár, pre Coburgovcov z poverenia bulharského cára namaľoval niekoľko portrétov, pre kasíno v B.Š. obraz kráľovského páru a spolupracoval s A. Kmeťom, ktorému robil kresby a akvarely archeologických a prírodovedných nálezov. Portrétoval komorských grófov J. Russegera, F. X. Drevenyaka a iných

asistent na Katedre lesníckej chémie na vysokej škole v r. 1904 - 1905, potom na Katedre lesníckej geodézie v r. 1907 - 1908