Osobnosti Banskej Štiavnice

maliar portrétov

lesný inžinier, asistent na Katedre poľovníctva a využitia lesov na Akadémii v r. 1877 - 1880, mestský lesmajster v r. 1891 - 1901, zaoberal sa históriou bšt. lesného hospodárstva, napísal cennú a dôležitú prácu z histórie mestského hospodárstva a lesníctva B.Š. a B.Belej, zaslúžil sa o rozvoj mestského lesného hospodárstva

umelecký rezbár, sochár a maliar, pôsobil v B.Š., kde vlastnil ateliér pre chrámové zariadenia, od r.1919 bol správcom hračkárskej školy v Štiavnických Baniach, odkiaľ prešiel r. 1922 za učiteľa rezbárstva na Štátnej priemyselnej škole. Jeho dielom je oltár v kaplnke sv. Alžbety

riaditeľ Tabakovej továrne v r. 1899 - 1902, dovtedy riaditeľ Tabakovej továrne v Zágrebe

banský lekár v Hodruši koncom 19.stor.

banský inžinier, asistent na Katedre baníctva a úpravníctva na Akadémii v r. 1875 - 1877, potom pôsobil v Rumunsku

asistent na Katedre kovohutníctva na vysokej škole v r. 1908 - 1909

ev. farár v B.Š. v r. 1541 - 1549

výrobca fajok v 19. stor.

lesný inžinier, asistent na Katedre pestovania lesov na vysokej škole v r. 1907 - 1908

riaditeľ Banského múzea D. Štúra v r. 1961 - 1966, potom pracovník dokumentačného oddelenia, oddelenia histórie, neskôr geológie

veršovník, učiteľ, asi v r. 1640 bol učiteľom v B.Š., 1641 - 1645 farárom vo Vyhniach

riaditeľ meštianky, v r. 1919 politický povereník peštianskej Kúnovej vlády

učiteľ, folklórista a publicista, niekoľko rokov (do r. 1899) pôsobil ako učiteľ na Beluji, autor učebnice zemepisu

asistent na Katedre mineralógie a paleontológie v r. 1867 - 1871, potom asistent na Katedre všeobecnej chémie v r. 1871 - 1872, profesor na Katedre skúšobníctva kovov a mincovníctva v r. 1872 - 1876 na Akadémii, potom riaditeľ mincovne v Kremnici

profesor chémie na Št. priemyselnej škole v r. 1939 - 1966, prvý zástupca riaditeľa na SPŠ-chemickej od r. 1954 - 1960, podľa jeho návrhu začali postupne zriaďovať tri samostatné laboratóriá v hlavnej budove, ktoré vyhovovali i vybavením pre praktické cvičenia všeobecnej chémie a príslušných častí kvantitatívnej analytickej chémie

chemický inžinier, vedúci laboratória a skúšobne na závode Rudné bane n.p. v Hodruši od r. 1958

banský inžinier, asistent na Katedre staviteľstva na Akadémii v r. 1885 - 1888

asistent na Katedre mineralógie, geológie a paleontológie na Akadémii v r. 1851 - 1857

banský inžinier, asistent na Katedre mineralógie a geológie na Akadémii v r. 1879 - 1882

27.apríla 1879 prišla na svet v Brezne Mária Kupčoková. Ľudovú školu navštevovala v Brezne a potom kláštornú školu v Banskej Bystrici. No od roku 1901 – 1905 žila v Prahe, kde v spolku Detvan nadviazala styky s I. Kraskom, Ľ. Groeblovou a inými spisovateľmi. Neskôr, v rokoch 1905 – 1924 pôsobila v Budapešti, v Pukanci, v Novom Sade, v Kysáči a v Bátovciach. Od roku 1924 sa natrvalo usadila v Banskej Štiavnici, kde sa začala venovať i literárnej tvorbe. Písala články, úvahy, besednice a humoresky, v ktorých bojovala za kultúrne povznesenie slov. žien, zaznieval v nich národný a sociálny podtext a emancipačné postoje autorky. Vieme tiež, že jej manželom bol botanik a lekár Samuel Teodor Kupčok. Mali dvoch synov: Ľubomíra a Kazimíra. V dôsledku nepriaznivých kritík prestala tvoriť až na naliehanie S. H. Vajanského a Ľ. Podjavorinskej sa k tvorbe opäť vrátila. Publikovala v Dennici, Dolnozemskom Slovákovi, Národných novinách a i. V rukopise zanechala prácu o Márii Pischlovej, ako aj román z dejín Banskej Štiavnice Dve jašterice štôlne Svätej Trojice. Tú legendu asi poznáte....ako pastier našiel jašterice s popraškom zlata a striebra. Čo nastalo potom, všetci vieme. Banská Štiavnica sa stala významným centrom baníctva. Mária tiež prekladala zo srbčiny, účinkovala v ochotníckych divadlách a kultúrnych spolkoch Slov. liga, Živena, predsedníčka MO MS v Banskej Štiavnici. Traduje sa tiež, že Kupčokovci žili pri hoteli Bristol v Banskej Štiavnici. Mária zomrela 1.novembra 1941v Banskej Štiavnici.

poštový inšpektor

inžinier, vyučoval na Št. Vyššej lesníckej škole od r. 1939 fyziku, chémie, mineralógiu, biochémiu a náuku o poľnom hospodárstve

spisovateľ, dramatik, žil na Morave - Strážnici a Uhorskom Brode, kde založil súkromnú školu pre dievčatá, písal divadelné hry, komédie

učiteľ dejepisu ev. školy haviarskej od r. 1895

výtvarník, banský technik, spočiatku pracoval ako technik, v r. 1949 - 1963 ako kreslič na meračskom oddelení, v r. 1963 - 1983 na propagačnom oddelení Rudných baní n.p. v B.Š., dokumentárny fotograf, autor viacerých fotoalbumov a pamätných kníh, ktoré viedol pre mestský úrad, v ktorých výrazne dominuje banícka tematika

vrchný banský radca, banský správca a hlavný inšpektor stúp závodu Horná Bíberova štôlňa na Vindšachte, docent na Katedre baníctva na Akadémii v r. 1841 - 1844, zakladateľ prvej továrne na strojovú výrobu oceľových ťažných lán na svete na Vindšachte v r. 1837, riaditeľ Akadémie v r. 1863 - 1867, nevrhol nový typ banských vozíkov na šachte Siglisberg, vylepšil existujúcu úpravárenskú techniku

strojný technik, od r. 1828 vrchný strojmajster na Vindšachte, navrhol nový tzv. povrazový čerpací stroj (1826), robil prepočty technických parametrov vodnočerpacích strojov, navrhovaných profesorom J. Schittkom, neskôr viedol stavbu Schittkovho vodnočerpacieho stroja v šachte Leopold na Vindšachte

banský merač na Vindšachte v r. 1794 - 1805, lektor banského meračstva, praktickej geometrie a kreslenia na Akadémii v r. 1803 - 1812, potom profesor baníctva v r. 1812 - 1840, autor učebnice banského meračstva, autor početných banských máp, zaslúžil sa o vypracovanie návrhu na rozpracovanie partikulárnych banských máp a zostrojenie rozličných banskomeračských prístrojov, skonštruoval a postavil vratné kolesá s brzdiacim zariadením na vodný pohon pri šachtách Štefan a Siglisberg na Vindšachte

chemický inžinier, prednosta skúšobne Štátneho banského riaditeľstva v r. 1930

lesný inžinier, asistent v r. 1848 - 1850, profesor lesníctva, lesnej ťažby, organizácie a administratívy lesnej služby, lesného účtovníctva, ochrany lesov, lesného zákonodarstva, všeobecných vodných a lesných stavieb na Baníckej a lesníckej Akadémii v r. 1867 - 1870, potom lesmajster v B.Š., od r. 1872 pôsobil v Turde v Rumunsku, autor odborných príručiek

banský správca Hornej Biberovej štôlne

Zuckmantelský strojný majster postavil v r. 1926 čerpací stroj s kývavým pákovým prevodom dlhým 1000 siah pri ústí dedičnej štôlne Bíber a čerpadlá pracovali v Klingerštôlnianskej, tzv. nadložnej šachte

tabulárny sudca

banský odborník

vrchný banský správca na Vindšachte

profesor kreslenia na ev. lýceu, spolu s profesorom Jánom Zsitvayom sa zúčastnil na Medzinárodnom kongrese profesorov kreslenia v Drážďanoch

banský inžinier na meračskom úrade v Štiavnických Baniach v r. 1906 - 1907, závodný inžinier závodu štôlňa Anton, úpravne a píly vo Vyhniach r. 1908 - 1920, prednosta technického a meračského odboru Št. Banského riaditeľstva v B.Š.

lesný inžinier, v r. 1955 - 1991 pôsobil na Lesníckom výskumnom ústave v B.Š.. Špecializoval sa na lesnícku fytopatológiu - choroby lesných drevín, v r. 1964 z tejto problematiky obhájil na ČVUT v Prahe dizertačnú prácu a získal hodnosť CSc., ako expert medzinárodných organizácií pôsobil v r. 1968 - 1972 na Kube a v r. 1980 - 1982 v Angole. Bol vedúcim laboratória ochranárskej kontroly a koordinátorom výskumu hromadného odumierania dubov na Slovensku, v r. 1990 - 1991 bol vedúcim celej výskumnej stanice v B.Š. Jeho meno je spojené so všetkými významnejšími prípadmi ochorení lesných drevín na Slovensku. Publikoval viac ako 250 odborných príspevkov z toho viac ako 100pôvodných vedeckých prác a 26 knižných publikácií

priekopník robotníckeho hnutia v Budapešti a B.Š.

banský inžinier, dočasný praktikant, zástupca suplujúceho profesora a suplujúci profesor na Akadémii v r. 1900 - 1903

banský odborník, študoval na Akadémii v r. 1774 - 1776, od r. 1792 dočasný profesor, v r. 1782 banský merač, v r. 1774 - 1794 správca erárnych baní na Vindšachte, od r. 1794 hlavný banský správca štôlne cisára Františka v Hodruši, od r. 1794 hlavný referent pre baníctvo pri Hlavnom komorskogrófskom úrade, autor banských máp a konštruktér banských strojov

banský odborník, geológ

banský podnikateľ, prvý správca súkromného ťažiarstva Brenner (vzniklo r. 1571), doporučil usmerniť razenie dedičnej štôlne Bíber smerom pod prosperujúce bane v klingerštôlnianskej doline, tento zámer aj realizoval, čím odvodnil najbohatšie parite rudných žíl

archeologička, etnografka, odborná pracovníčka SBM v r. 1969 - 1973 a v r. 1978 - 1983, venovala sa dokumentácii baníckeho ľudového umenia

hlavný župan hontianskej župy a slobodného kráľovského mesta B.Š. a B. Belej

banský inžinier, právnik, asistent na Katedre staviteľstva, v r. 1891 - 1911 riaditeľ Baníckej školy, vydal učebnicu baníctva, ktorú v rukopise zanechal jeho otec, zakladateľ a redaktor časopisu Jó szerencsét. Do jeho pôsobenia v patrí aj vydanie Príručnej knižnice banského dozorcu, ktorá bola výbornou pomôckou pre banských vysokoškolákov, nakoľko zahŕňala všetky banícke odbory. Zanechal nedokončený rukopis súbornej práce História techniky baníctva so zreteľom na Uhorsko

banský odborník, pedagóg, docent na Lesníckom ústave akadémie v r. 1821 - 1825, v r. 1821 - 1825 prednášal zememeračstvo na bšt. lesníckom inštitúte, potom profesor na Katedre baníctva, banského meračstva a banského strojníctva v r. 1851 - 1855